Riešenia energetickej chudoby sa posunulo – vlastne nikam

Súčasťou “výnimočných” slovných spojení sa v energetike stala aj energetická chudoba. Už od roku 2012 je súčasťou legislatívy potreba jej riešenia. ÚRSO má v zákone o regulácii (250/2012) povinnosť vypracovať koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. No a v (takmer) v súlade s týmto ustanovením zákona predložilo do pripomienkového konania nový návrh koncepcie. Pripomienkovanie skončilo včera (3. 1. 2017). Pozrime sa ako sa podarilo posunúť za 4 a pol roka v “riešení energetickej chudoby”.

Pozitívom predloženej “Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby” je, že je krátka – má len 16 strán a 4 strany príloh. Bohužiaľ tým sa asi dá pri vymenovaní kladných prínosov tejto koncepcie skončiť. Veď len pripomienky k materiálu sú podstatne dlhšie ako samotný materiál. Ale to už je pri návrhoch z dielne úradu normálne. Zarážajúce je však, že podľa zákona má pri spracovaní koncepcie ÚRSO spolupracovať s troma ministerstvami – hospodárstva, financií a práce, sociálnych vecí a rodiny. A i napriek zákonnej spolupráci všetky tri ministerstvá potrebovali použiť systém verejného medzirezortného pripomienkovania. Dokonca MH SR podalo 18 pripomienok a z toho 4 zásadné.

Celkovo bolo ku koncepcii podaných 101 návrhov na úpravu a z nich 49 zásadných. A to keby mala verejnosť možnosť dávať zásadné pripomienky, tak ich bude zásadných väčšina.

Ďalší dôležitým problémom je opakujúci sa nesprávny výklad zákonov zo strany úradu. Zákon o regulácii (250/2012) jasne stanovuje v § 9 ods. (3) Úrad vypracuje: podľa ods. f) do 31. decembra 2013 a následne na každé regulačné obdobie v spolupráci s ministerstvom, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby; túto koncepciu úrad predloží vláde.

Dá sa ešte pochopiť, že prvá koncepcia nebola vypracovaná včas. Veď od účinnosti zákona 250/2012 (1. septembra 2012) do 31. 12. 2013 je krátky čas (len 16 mesiacov). Preto nie je až také čudné, že koncepciu schválila vláda až 11. 6. 2014. Ale je nepochopiteľné, že úrad má na  každé regulačné obdobie vypracovať (novelu, novú?) koncepciu. Nové regulačné obdobie začalo 1. 1. 2017 a ÚRSO predložilo návrh koncepcie do pripomienkovania až 20. 12. 2016 s koncom len samotného medzirezortného pripomienkovania 3. 1. 2017. Už len týmto úrad nenaplnil ustanovenie zákona. Pretože slovo “vypracuje” sa ťažko dá pochopiť “predloží do pripomienkového konania”. V tom minimalistickom význame by malo byť aspoň “pripraví na predloženie vláde”.

Teda už v termíne nového regulačného obdobia. Po MPK bude ešte etapa ” Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania”, v ktorom musí prebehnúť rozporové konanie so zadávateľmi zásadných pripomienok. A až potom môže odísť návrh koncepcie na prerokovanie vo Vláde SR. Tento legislatívy proces nie je úradu neznámy, a preto by mali vedieť materiál tak, aby pred účinnosťou novej regulačnej politiky bol materiál na Úrade Vlády SR.

Z hľadiska obsahu a dosahu materiálu je to síce “drobnosť”, ale ukazuje to ako si úrad na čele so svojím predsedom vysvetľuje zákon.

Stav kedy absolútna regulácia zlyháva

Najkritickejšia a viackrát opakovaná pripomienka bola k prelínaniu a zamieňanie dvoch odlišných pojmov:  energetickej chudoby a zraniteľný zákazníkov. Koncept zraniteľných zákazníkov v elektrine predpokladá ako zraniteľné všetky domácnosti a taktiež aj malé podniky – táto definícia je platná minimálne od účinnosti energetického (251/2012) aj regulačného zákona (250/2012) – oba od 1. 9. 2012.

No a skupina zraniteľných zákazníkov má vlastne takmer absolútnu a časovo neobmedzenú reguláciu všetkých zložiek cien elektriny. Či už samotnej komodity – silovej elektriny, alebo všetkých ostatných zložiek a taríf. Časť zložiek je mimo kompetenciu ÚRSO – DPH, spotrebná daň a odvod do národného jadrového fondu. Ale ostatné časti – tarify a ceny sú plne v kompetencii úradu. Sem patria: distribúcia elektriny, tarifa za straty pri distribúcii elektriny, tarifa za systémové služby (TSS) a tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Jedinú zložku môžu dodávatelia meniť a to len smerom dole – cenu elektriny, ktorá je regulovaná maximálnou cenou.

Takže v oblasti, kde ÚRSO má takmer absolútnu reguláciu je vlastne riešenie energetickej chudoby ukážkou zlyhania regulácie. I napriek tomu, že úrad svojou reguláciou často aj nahrádza sociálnu politiku štátu – napr. zahrnutím podpory domáceho uholného baníctva cez časť TPS – tak (pravdepodobne) vzniká stav na Slovensku energetickej chudoby. Slovo pravdepodobne je do vety vložené zámerne. Ona skutočne existuje, ale za 4 roky príprav a spracovania dvoch návrhov koncepcie na ochranu pred ňou, stále nie je jasné koho sa dotýka a aká veľká skupina to je.

Samotný návrh koncepcie spomína “V Európe je podľa odhadu energetickou chudobou ohrozených 50 až 125 miliónov ľudí.“. V závislosti od chápania významu Európa je teda celkový počet jej obyvateľov cca. 750 mil. (kontinent) alebo 508 mil. (len EÚ). Ak by sme to zobrali z toho horšieho konca, tak podľa tvrdení úradu je v EÚ ohrozených 10 až 25 % obyvateľov EÚ. No i z pohľadu kontinentu je to približne 8 až 15 %. Avšak ani toho európske číslo a už vôbec počet ohrozených Slovákov nie je v materiáli podložených serióznym zdrojom.

Ďalšie dôležité pripomienky ku koncepcii

Regulačný zákon v § 2 písm. o) stanovuje energetickú chudobou” ako stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácnosti.

Energetická efektívnosť

Bohužiaľ i napriek tomu, že koncepcia viackrát zmieňuje energetickú efektívnosť, tak ju nepovažuje za prvotný nástroj na riešenie energetickej chudoby. Ak na pochopenie problému použijem obraz: loď do ktorej tečie nemá primárnu otázku či zajtra na obed bude kompót. Prvoradou potrebou je zastaviť vodu a potápanie sa lode. To isté sa týka aj energií vo všeobecnosti a energetickej chudoby zvlášť. Je prvou prioritou znížiť energetickú spotrebu a energetické úniky a až potom riešiť nesúlad medzi príjmom a nákladmi na energie.

Kreditné meranie

Vo viacerých častiach koncepcie je spomenuté “kreditné meranie”. Ako správne spomínajú pripomienkujúci, tak takýto spôsob merania naša legislatíva nepozná. To však nie je jeho hlavný problém – “súkromné” energetické spoločnosti ako právnické osoby môžu kreditné meranie použiť. Nepotrebujú “povolenie” zákonom. To im dáva sama Ústava SR v článku 2 ods. 3). “Každý (teda aj právnické osoby s účasťou štátu – pozn. redakcie) môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.”. Som presvedčený, že si sú toho energetické spoločnosti vedomé.

Ale vyššie spomenuté nie je hlavná prekážka kreditných meradiel. Ich nezmyselnosť pri riešení energetickej chudoby spočíva v tom, že len obmedzuje dostupnosť energie až po “zaplatení”. Namiesto výchovy k zodpovednému správaniu iba reštrikcia – nemáš peniaze, nedostaneš energie. Energetickú chudobu to nerieši, len prehlbuje jej dôsledky.

Návrh samostatného zákona o energetickej chudobe

V kapitole 4.8 koncepcie úrad navrhuje vytvorenie samostatného zákona k energetickej chudobe. Toto je opäť bohužiaľ ukážka úradníckeho myslenia. Máme čiastkový problém – navrhnime a schváľme zákon. Ale slovenský právny poriadok už má Zákon o pomoci v hmotnej núdzi (417/2013) a energetická chudoba je (len) súčasťou hmotnej núdze. Tak namiesto samostatného zákona je potreba riešiť systémove návrhy.

Navyše ako aj viacerí pripomienkujúci namietali: energetická chudoba je sociálny problém, nie energetický. A sociálne problémy musí riešiť sociálna politika štátu, nie energetické spoločnosti pomocou špeciálnych zlacnených taríf a teda na úkor ďalších spotrebiteľov energií. To len roztočí špirálu zdražovania energií a teda do kategórie (energeticky) chudobných padne viac spotrebiteľov.

Komentáre

comments

2 myšlienky na “Riešenia energetickej chudoby sa posunulo – vlastne nikam

  1. V energetike (energetik podniku) pracujem už od roku 1993,
    Situácia bola taká že prakticky každý rok nám vzrástla cena elektriky o cca 6% (ak som priemeroval napríklad 10 rokov) až do okamihu kedy nastúpili OZE.
    Od tohto okamihu cena klesá a v súčasnosti máme najlacnejšiu elektriku. Je úplne nefér ak niekto kričí že TPS vzrástlo z 2,5€/MWh na 26€/MWh ak burzová cena za jej silovú časť klesla z 80€/MWh na súčasných 30€/MWh. Ostatné poplatky sú viac menej rovnaké.
    Záver je jednoznačný: za elektriku platíme o cca 24 €/MWh menej ako by sme platili keby neboli OZE čo je pri cene cca 100€/MWh (sadzba D2 pre obyvateľstvo) o cca 24% menej a to nerátam že by nám cena elektriky pri konvenčných zdrojoch ďalej rástla 6% krokom za rok ak by nebolo OZE.

    1. Fajn, že pracujete v energetike od roku 1993. Slušná prax. Ale potom by ste nemali miešať viac vecí do jednej vety a jednoho koša.
      Aj tu som viackrát písal o pojme koncová cena elektriny a o jednotlivých zložkách.
      Ak hovoríme o koncovej cene elektriny – ÚRSO už tretí rok za sebou (nepatrne) znižuje jej cenu (kategória domácnosť a malé podniky).
      Silová elektrina – jedna zo zložiek koncovej ceny – rástla ale len do roku 2008. Potom nasledoval jej strmý pád. Na burze až o 60 €/MWh. V obobí pádu jej ceny zasa začala narastať výška TPS, ale v žiadnom prípade nie o 60 €/MWh – ale “iba” o 21 €/MWh.
      Pád ceny silovej elektriny je spôsobený najmä OZE a KVET + iné politicko ekonomické vplyvy. A ak by nebolo OZE (v celej Európe) tak by sme dnes platili podstatne viac ako teraz.
      V roku 2007 boli odhady, že silovka za 5 rokov (2012) sa trvalo usadí vysoko nad 100 €/MWh. Nestalo sa tak.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.