Smerovanie OZE vo svete a na Slovensku – rozdielne smery?

Končí sa rok 2016, rok ktorý bol súčasťou bežiaceho času zmien v energetike. Stále sa zväčšujúci podiel OZE vo svetovej energetike dáva možnosť použiť viac energie pre život, ale súčasne sa aj ohľaduplnejšie správať voči tejto planéte. Rok, kedy bolo množstvom štátov potvrdený záväzok z Paríža, ktorý sa rozšíril na ďalšom stretnutí v Marakéši.

OZE trendy vo svete – pár ukážok ako sa to dá

Okrem veľkých medzinárodných sľubov z Paríža a Marakéša, sa jednotlivé štáty snažia meniť svoje vnútorné nastavenia. Tieto zmeny prebiehajú u nás v Európe, ale aj v na iných častiach sveta.

Ako líder týchto zmien sú dlhodobo považovaní Nemci so svojím EnergieWende. Vo viacerých štátoch sa však OZE dostáva z obsahu “podpora OZE” do “bezfosílna energetika“. Tento posun je najmä zrejmý u krajín, ktoré nie sú primárne zaťažené silnou podporou pôvodne drahej OZE technológie. Medzi pôvodné krajiny so stagnujúcim rozvojom podpory a budovania OZE patria Nemecko, Španielsko, Taliansko, Čechy a aj Slovensko. Ku krajinám silnejšie vnímajúcim bezfosílny rozmer patria najmä severské krajiny – Švédsko ako ich líder, ale aj Dánsko, Nórsko a Fínsko.

Ku skupine krajín s týmto novým prístupom sa radia aj štáty, kde sa OZE technológia (najmä fotovoltická) dnes masovo vyrába – Čína, India. Ďalšími skupinou sú “ropné” krajiny, so Saudskou Arábiou na čele. Základná motivácia je všade rovnaká – udržať negatívny vplyv energetickej spotreby na prijateľnej úrovni. Druhotné motivácie sú už rozdielne. Práve Čina a India ako druhotnú motiváciu majú odbyt pre svoju výrobu. “Ropné” krajiny zasa použitím OZE elektriny môžu znížiť spotrebu ropy, ktorú potom môžu vyviesť a teda speňažiť. Navyše ešte stále majú “prebytočný” kapitál, t.j. môžu si dovoliť investovať do budúcnosti. No a ďalší rozmer týchto krajín je aj pochopenie, že ropa tu nie je navždy. A aj takýmito investíciami sa snažia pripraviť na inú budúcnosť.

Pôvodné silné podporné programy prestávajú fungovať, ale OZE a FV technológia sa vďaka nim dostala na a pod cenovú hranicu “klasických” zdrojov. Viaceré krajiny si vďaka tomu môžu dovoliť budovanie veľkých OZE a FV zdrojov, bez zásadne negatívneho vplyvu na koncovú cenu elektriny.

Severský príbeh

Švédi sa už v roku 2015 rozhodli, že budú prvá bezfosílna krajina na svete. Zaviazal sa k tomu samotný premiér: “Švédsko bude jedna z prvých krajín bez fosílnych palív a v dlhodobom horizonte náš energetický systém bude založený na 100 % na obnoviteľných zdrojoch energie.” napísal Prime Minister Stefan Löfven a Ministerka pre Klimu a Environment Åsa Romson v sprievodnom liste k “Fossil-free” švédskej iniciatíve. Jeden zo spôsobov ako toho dosiahnuť je masívny rozvoj a podpora energie z biomasy.

Dáni sú zasa príkladom využitia najmä veternej energetiky. Svoju krajinu na tento druh energie pripravujú už desaťročia. Prvé veterné turbíny inštalovali už v sedemdesiatych rokoch. Dánsko je teraz vedúca krajina vo veternej energetike. V roku 2014 dokonca Dánsko ustanovilo svetový rekord produkcie elektriny z vetra. V súčasnosti okolo 40 % z dánskej elektriny pochádza z “čistých” alebo obnoviteľných zdrojov.

Fínsko: Podobne ako u susedov sa za účelom prechodu na nízko uhlíkovú a bezfosílnu energetiku rozvíja najmä veterná energia. Síce nie sú zatiaľ tak ďaleko ako Švédi a Dáni, ale 34,3 % podielu OZE zo spotreby je tiež dosť.

India ako ukážka

India je tiež krajina, kde sa bezfosílna energetika stáva zásadnou témou pre politikov. Je to druhá najľudnatejšia krajina na svete. S počtom obyvateľov dosahujúcim 1,3 mld. je to takmer 1/5 celosvetovej populácie. Navyše je to krajina kde sa iba v posledných desaťročiach dostáva široká vrstva obyvateľov zo starobylého kastového systému. Z absolútnej chudoby si môžu dovoliť  a chcú žiť ako hociktorý iný obyvateľ. To je samozrejme v poriadku, len to ale znamená neuveriteľný nárast spotreby všetkého, vrátane energií a vody.

A už na začiatku tejto spoločenskej zmeny boli energetické a vodné zásoby a zdroje Indie pomerne limitované. India sa popri Číne stáva krajinou s obrovskou produkciou tovaru pre svetovú spotrebu. Všetky tieto vplyvy sa stretávajú ako vstup pre zvyšovanie spotreby energií. Na druhej strane je tu trend, ktorý zásadne zlacnil možnosti využitia OZE. OZE ako zdroj energie s takmer nekonečným potenciálom.

Toto vedie krajinu k rozhodnutiam o limitácii, až uzavretí, uholných baní. India sa rozhodla, že po roku 2022 sa neotvorí žiadnu novú uholnú baňu. Súbežne s tým sa rozhodli o masívnom využití slnečnej energie a spúšťajú množstvá “mega” projektov s najväčšími slnečnými elektrárňami na svete. Je zaujímavé, že práve uholný priemysel sa stáva veľkým investorom tohto trendu.

Ďalším investorom a používateľom Slnka, ako jediného zdroja energie, je aj spoločnosť prevádzkujúca najväčšie indické metro – Delhi Metro Rail Corporation. Solárny park by v závere realizácie mal mať až 750 MWp. Delhi Metro už prevádzkuje viacero strešných FV systémov na strechách ich staníc. Tie majú zaisťovať spotrebu samotných budov. Do roku 2020 chcú len na svojich strechách prevádzkovať 50 MWp inštalácií.

Ropné štáty ako investori a realizátori

Saudská Arábia má z pohľadu slnečnej energie výhodnú polohu. Avšak do nedávna nemali potrebu sa týmto “nicotným” zdrojom zaoberať – veď mali a majú obrovské zásoby ropy. Lenže posledné roky, kedy sa jej cena dostala na hranicu rentability (a často aj pod ňu) sa aj královskému vedeniu tejto krajiny dostalo ponaučenie, že takmer neobmedzený prístup k peniazom nie je trvalý stav. A síce z iných dôvodov ako v Indií, aj tu rastie spotreba v samotnom štáte. A to otvorilo zaujímavé podnety na využitie Slnka ako lacného zdroja.

Otvorenie prvého tendra na realizáciu slnečných elektrární bolo impulz v polovine tohto roku. Ale výsledky s lacnou realizáciou a očakávanou cenou sú zaujímavé, cena elektriny zo Slnka sa dostala  hlboko pod 0,03 $/kWh (30 $/MWh). To je cena, ktorá iba potvrdila predchádzajúce výsledky z Čile. Nie je teda v zásade výnimočná, len potvrdzuje, že sa dá bežne dosiahnuť. Pre porovnanie to je cena, za ktorú sa bežne obchoduje silová elektrina na burze.

OZE na Slovensku – ukážka nepochopenia potrieb a zmien?

Predchádzajúca kapitola ukázala len zlomok súčasných trendov v energetike. Vôbec nebola reč o možnostiach v ukladaní elektriny. Tieto možnosti nových cien technológie uskladňovania len prehlbujú smerovanie energetiky – decentralizácia a lokálna výroba. Ako sa však k tomuto stavia vedenie Slovenskej republiky? V podstate úplne opačne ako sú svetové trendy.

Dobrá správa je pozastavenie “Nového jadrového zdroja“. V súčasnom nastavení nízkej ceny silovej elektriny, stabilnom trende spotreby a klesajúcich cenách alternatívnych decentralizovaných zdrojov je to správne rozhodnutie.

Bohužiaľ medzi dobré správy nie je možné zaradiť projekty Zelená domácnostiam a podpora elektromobility. Sú to projekty, ktoré úspešne predstavujú svetové trendy, ale ich realizácia je skôr niečo ako detská hra vo svete dospelých. Zelená domácnostiam na jednej strane umožnila realizáciu tisícov malých obnoviteľných zdrojov pre domácnosti – pozitívny krok – ale na druhú stranu priniesla aj veľké rozčarovania. Nie len zo samotnej realizácie, kde sa z čakania a prihlasovania stali akési preteky o omrvinku, ale aj z absencie širšieho zmyslu a zasadenia do systému novej energetiky.

Horšie je na tom program podpory elektromobility. Spustený bol Ministerstvom hospodárstva SR a Zväzom automobilového priemyslu. Ale už samotné spustenie porušilo viacero princípov, viď článok tu energie-portal.sk. Ale najväčší problém je v tom, že podporuje aj niečo, kde podpora nieje potreba. Nik mi nevyhovorí, že ak sa budúci majiteľ elektromobilu rozhoduje kúpiť elektromobil alebo hybrid s cenovkou okolo 100 000 €, tak pre jeho kúpu bude zásadný stimul v rozhodovaní príspevok 3 000 alebo 5 000 €. Medzi podporenými modelmi je BMW radu 700, hybridné Porsche Panamera a Cayenne alebo Mercedes GLC 350 (viď zoznam typov, zoznam čerpania). Pre takých majiteľov je to skôr priebežný vianočný darček, ako zásadný argument pre podporu elektromobility. Navyše je to limitovaný krok mimo reálneho zmyslu podpory rastu.

Ďalšou smutnou kapitolou aj samotná “podpora” OZE ako súčasť tarify za prevádzkovanie systému – TPS. Nielenže samotný rozvoj OZE u nás nebol zvládnutý – OZE – súvislosti z iného pohľadu, ale sa aj stal problémom pre klasické energetické podniky: Najväčší „problém“ rozvoja slovenského OZE – jeho minulosť = TPS. Navyše sa v TPS skrýva aj podpora, ktorá ide vlastne proti samotnému OZE – podpora baníctva (Odhaľovanie pravdy o financiách v energetike). Navyše sa domáce baníctvo stáva stále väčším problémom.

Sú nejaké svetielká na konci tunela slovenského OZE?

I napriek súčasnému stavu máme na Slovensku obrovský potenciál v rozvoji bezfosílnej, obnoviteľnej a decentralizovanej energetiky. Len to má jednu podmienku: vedenie štátu (vláda aj parlament) musí chcieť vidieť ďalej ako je jedno volebné obdobie a mať odvahu na prekročenie vlastného tieňa. Uvediem pár možností, kde by sa dali sústrediť sily. Sú to len čiastkové ideje, ktoré by mali tvoriť časť mozaiky novej koncepcie energetiky:

  1. Na miesto zámeru stavby novej prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE Ipeľ) riešiť postupné nasadenie batériových systémov (viac o nápade v tomto článku). Už len takouto zmenou by sme na Slovensku začali vytvárať skupinu odborníkov, ktorých aj tak budeme potrebovať. Ak sa vec naučíme teraz, tak neskôr naše vedomosti môžme “predať” – namiesto toho aby sme si kupovali odborníkov v budúcnosti. Navyše už súčasné batérie sú lacnejšie ako prečerpávacia vodná elektráreň.
  2. Využiť skutočný potenciál projektu Zelená domácnostiam. V systéme je zaregistrovaných cez 850 zhotoviteľov. Znamená to, že na Slovensku je cez 850 firiem a živnostníkov, ktorí sa venujú technológiám obnoviteľných zdrojov – fotovoltike, slnečným tepelným systémom, tepelným čerpadlám a kotlom na biomasu. To je slušný základ na opravdu silný rozvoj a budovanie systémov. Ale len z projektov v programe Zelená domácnostiam všetci títo podnikatelia nevyžijú. Pre to aby mohli slušne fungovať potrebujú prostredie kde sa dá plánovať. Prostredie, kde legislatíva je predvídateľná a stabilnejšia v dĺžke jej trvania bez zásadných zmien. Sú to ľudia a spoločnosti, ktoré majú vedomosti a skúsenosti, ktoré vedia použiť a zúročiť. Ak dostanú šancu.
  3. Projekty z oblasti spracovania biomasy a jej premeny na energiu – elektriny a tepla. Medzi túto biomasu môžme rátať tri základné skupiny: biologicky rozložiteľný odpad, účelovo pestované poľnohospodárske produkty a drevenú biomasu z ťažby dreva a jeho priemyselného spracovania.
    • Biologicky rozložiteľný odpad na Slovensku stále končí na skládkach. Pritom je to zaujímavý zdroj energie. Inšpirovať sa dá v Nemecku, Švédsku a inde.
    • Účelovo pestovaná poľnohospodárska biomasa: tá predstavuje nielen kukuricu na siláż. Môže ňou byť aj špeciálna alebo normálna tráva, rýchlo rastúce energetické rastliny a podobne. Slovensko má značné množstvo dlhodobo obrábanej poľnohospodárskej pôdy. A zväčša v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Vhodné volenou podporou by sme mohli dostať stroje a prácu tam, kde nepostavíme ďalšiu mega-automobilku. Zvýšili by sme tým zamestnanosť v problémových regiónoch, zmenšili závislosť na zemnom plyne zo zahraničia – bioplyn je možné vyčistiť na úroveň kvality zemného plynu. A tiež sa pripravili na možné obdobie sociálnych otrasov – presmerovať ľudí a stroje z pestovania energetickej plodiny na potraviny bude v takom čase jednoduchšie ako začať budovať z nuly.
    • Drevená biomasa: Slovensko ťaží množstvo dreva, nie vždy však po ťažbe dôjde k celkovému spracovaniu všetkých častí. Po ťažbe zostane kopu kôry, vetví, vrchovcov. To je všetko drevná biomasa, ktorú môžme (a dokonca sme aj povinní) spracovať a využiť. Ďalší rozmer môžme vidieť opäť v neobrábanej pôde. Nie všade sa bude pestovať rastlinná biomasa. Je množstvo plôch, kde by bolo lepšie pestovať rýchlo rastúce dreviny.
  4. Zmena energetickej legislatívy tak, aby nebránila rozvoju “chytrej” energetiky – Smart grids. V súčasnej dobe je veľmi ťažko naplniť všetky zákonné a administratívne podmienky a vznik komunitných (nejakou skupinou vlastnených a využívaných) energetických projektov je prakticky nemožné.
  5. Presmerovanie neúčelnej podpory domáceho uhlia na iný spôsob zaručující rozvoj a rast – zamestnanosti, skúseností a nových firiem. Rekvalifikácia 2 000 až 4 000 baníkov na nove zručnosti by bola otázka kratšia ako rok. A keby sme aj súčasných ročných necelých 100 mil. € vrazili do ich rekvalifikácia a druhých 100 mil. € do ročnej podpory v dočasnej nezamestnanosti, tak nás to výjde lacnejšie ako podporovať ťažbu do roku 2035.

Toto je len pár príkladov ako by sme sa mohli zúčastniť trendov novej energetiky a z tohto trendu vyťažiť maximum pre nás – pre Slovensko a Slovákov. Je to smer, ktorý by nám na dlhé roky zabezpečil hospodársky rast. Pokiaľ to však naša politická špička nepochopí, tak dôsledky ponesieme my občania.

Chce to však tlak z vrchu – od politikov. Tí však budú robiť iba to čo od nich vyžadujú voliči. Preto tí čo sa dočítali až sem – zdielajte tento článok a informácie ďalej, nech sa o tejto téme rozpráva a tým sa vytvára tlak na potrebné zmeny.

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.