OZE – súvislosti z iného pohľadu

Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú na Slovensku vnímané za posledné roky ako niečo, čo je špatným príkladom v energetike, nanútenej Európskou úniou, využívané bohatou vrstvou na vytiahnutie peňazí z širokej vrstvy tých chudobnejších, ničiaci dlhodobo budovaný a funkčný systém klasickej a jadrovo-fosílnej energetiky – prosto systém, ktorý okrem malej skupiny privilegovaných ľudí nikomu nepomáha. Týmto článkom by som chcel na OZE pozrieť iným pohľadom. Ukázať ten “príbeh” v súvislostiach širších ako je len Slovensko a tu a teraz. Predom si pýtam odpustenie, že článok bude vyzerať ako poučovanie o známych veciach, občas si však treba všeobecne známe skutočnosti treba dať do širších súvislostí aby bolo vidno inú perspektívu.

Čo to vlastne to OZE je

OZE je skratka z Obnoviteľné zdroje energie – to asi každý vie. Ale je to niečo nové? Niečo čo ľudstvo objavilo iba teraz? Nie, je to vlastne iba novo používané súhrnné pomenovanie na energie, ktoré naši predkovia používali vlastne ako jediný zdroj energie. V prvom rade je to energia Slnka, ktorou sme každodenne na novo zásobovaní. Potom je to energia z vody a jej pohybu, energia vetra – oba zdroje po stáročia využívané ako hlavný zdroj pre masovejšiu a priemyselnejšiu výrobu. Či už poľnohospodársky (napr. veterné a vodné mlyny) alebo strojnú a technickú (napr. píly, prvé väčšie “kováčne” pre priemyselnú výrobu – hámre).

Samozrejme medzi OZE patrí aj biomasa – opäť nový pojem pre staré veci. Je to staré dobré drevo (drevná biomasa) na kúrenie, aj to z ktorého sa vyrábalo prvé uhlie pre vznikajúci priemysel – drevené uhlie pálené uhliarmi. Je to však aj slama, tráva a iná rastlinná biomasa. Obyvatelia púšti zasa stáročia využívali inú biomasu – ťaví trus. To bolo často jediné palivo dostupné na uvarenie jedla, kávy alebo čaju.

V slove obnoviteľné je nutné vidieť aj časový význam – v krátkej dobe alebo pre ľudský rozmer využiteľné. Ropa sa možno za milióny rokov na Zemi obnoví, Slnko naopak za miliardy rokov vyhasne. Ale to je časový rozmer pre našu súčasnú existenciu nepodstatný. V desiatkach, stovkách a tisícoch rokov je ropa neobnoviteľná a Slnko večné.

Kde nastala zmena pri prvotnom využívaní OZE

Ako vidno vyššie, tak ľudia OZE využívali od nepamäti. Len to nenazývali týmto súhrnným názvom. Koniec koncov, oheň (z dreva) a jeho využitie bolo asi to, čo nás začalo zásadne odlišovať od ostatných zvierať a umožnilo nám to za pomocí ďalšieho prvku (nástrojov) sa stať človekom. (Asi) najvyspelejšou bytosťou tejto planéty, možno vesmíru.

Zásadný problém tejto energie však bol, že nebola tam, kde sa chcelo vyrábať (voda len v riekach, fúka najmä na kopcoch), bola rozptýlená všade ale v malej hustote (drevo), a pre moderné spôsoby mala vlastne malý obsah energie. Navyše vyžadujúci dlhé a náročné predspracovanie pre jej uvoľnenie. Kedže v 17. a 18. storočí sa fungovanie ľudstva začalo prudko meniť – prichádzali priemyselné revolúcie – bolo dôležité mať aj k dispozícii množstvá koncentrovanej energie na jednom mieste. Najskôr to boli parné stroje – tie z dreva a neskôr uhlia dovolili uvoľniť dovtedy nevídanú “silu”.

Potom prišlo 19. storočie a najmä jeho záver – objavenie elektriny a vynález spaľovacieho motora umožnil využiť aj novo objavený zdroj energie – ropu. “Zrazu” bolo možné fungovanie ľudstva na doteraz nemožných princípoch. Ľudská (najmä) priemyselná aktivita sa mohla odpútať od riek a kopcov, a navyše prestala byť závislá na mieste výskytu samotného primárneho zdroja energie.

Toto všetko by nebolo možné bez použitia “nových” zdrojov energie – uhlie, ropa, zemný plyn (nazývaných fosílne) a najmladšieho zdroja, jadrového štiepenia. Za posledných približne 150 rokov sa tento “nový” zdroj energie stal klasickým a tie staré (Slnko, voda, vietor a drevo) sa stali zastarané a skoro zabudnuté. A najmä v počiatkoch využívania fosílnych palív sa zdali aj ich zásoby nevyčerpateľné. Lenže špirála sa začala roztáčať. Viac lacnej energie umožnilo aj väčšiu a lacnejšiu výrobu. Ľudstvo sa odpojilo od prírody a jej cyklov – stalo sa nezávislým subjektom. A pridal sa aj exponenciálny nárast nášho počtu.

Prestali sme mať potrebu sa zaujímať o prírodné cykly – deň a noc sme zmenili na dlhší deň vďake elektrine a žiarovkám. Jar, leto jeseň a zimu sme vďaka priemyslu a lacnému centralizovanému kúreniu prestali vnímať a zostal to pojem vhodný len pre poľnohospodárov a dnes pre turistiku. Život prestal byť na týchto periódach závislý a umožnil nebývalú ľudskú expanziu.

Zlom vo vnímaní – renesancia OZE

Negatívne dôsledky uvoľnenia energie uskladnenej vo vnútri Zeme (fosílneho paliva a jadrovej energie) sme si možno na začiatku neuvedomovali a dnes ich stále viacerí ignorujú. Avšak čím ďalej viac je to zrejmé, a širšia a širšia skupina obyvateľov tejto planéty si tieto negatíva uvedomuje.

Vedecký pokrok a technologický rozvoj nám však okrem efektívnejšieho využívania fosílnych palív odkryl aj možnosti využitia tých pôvodných zdrojov energie. Objavili sme princíp premeny slnečného žiarenia na elektrinu a teplo (fotovoltika, slnečné kolektory …), prišli sme na to ako z vodného toku urobiť univerzálnu elektrinu (vodné turbín a priehrady), ktorú cez už existujúce rozvody dovedieme kdekoľvek ju potrebujeme. To isté sme sa naučili s vetrom – veterné turbíny vyrábajú elektrinu úplne inde ako sa spotrebováva. Pridám k tomu aj bioplyn a jeho využitie.

Na a vtedy sa začala nová história pre OZE. Tí čo videli energiu aj v širších súvislostiach, začali zvažovať aj druhú stranu (dnes už klasickej – jadrovo fosílnej) energetiky. Nielen jej jednoduchú koncentrovanú výrobu, ale aj to čo prináša za dôsledky jej okoliu – otvorené rany na prírode cez pozemnú baníctvo, ťažba s drastickými dopadmi, možné priemyselné havárie obrovského rozsahu a ostatné vedľajšie efekty (splodiny, radiácia, zamorenie vzduchu a vody, …).

Súčasne s tým aj prišlo uvedomenie, že zdroje, ktoré sa z počiatku zdali nekonečné, také vlastne nie sú. Nie len, že ich zásoby sú konečné, ale ich využívanie narastá a teda sa rýchlejšie míňajú. A i keď sa im tak nehovorí je to presný opak OZE – sú to neobnoviteľné zdroje energie.

OZE a Slovensko

Cez tento úvod sa dostanem do nášho času a priestoru – na Slovensko. Z komplexného rozmeru na “náš piesoček” a naše “malé hry”. V roku 2004 sme dobrovoľne rozhodli vstúpiť do EÚ. Tým sme na seba prevzali aj jednotlivé záväzky, ktoré tento dobrovoľný “klub” urobil. Tým sme sa rozhodli využívať to dobré čo EÚ prináša, ale aj znášať tie veci, ktoré nie sú na EÚ dobré. A tiež chápať našu činnosť v širších súvislostiach, ako lem jedného malého štátu uprostred Európy.

No a tu sa dostávame k tým OZE. Európska únia, s nami ako jej členom, začala vidieť, že klasické energetika má problém, ktorý vie riešiť OZE. A 150 ročná odchýlka od prirodzených prírodných zdrojov k fosílnym a jadrovým sa musí postupne vrátiť k využívaniu práve tých obnoviteľných zdrojov. Technologicky už to bolo možné, ale technológia OZE stále mala jeden zásadný problém – ekonomiku. Nakoľko nemala masové nasadenie, chýbala aj štandardná ekonomická páka na zlacnenie technológie – masová výroba a použitie.

Keďže je v našej prirodzenosti používať veci lacnejšie ako tie drahšie, a dlhodobé výhody zmeny neboli ľahko oceniteľné, tak sa všetci lídri EÚ, vrátane slovenských, rozhodli prijať smernicu o podpore a využívaní OZE. A aby sa to dalo merať a vyhodnotiť, stal sa z toho záväzok známy ako 20-20-20. 20 % OZE z energetickej spotreby do roku 2020.

Slovensko (opakujem dobrovoľne) sa prihlásilo k 14 % podielu. Pre elektrinu je to 15,4 %. Mali sme malý podiel na začiatku, tak sme nemuseli bežať až do komplexného cieľa. Tento náš záväzok sme ale nerobili “len” pre EÚ. Je to záväzok pre lepši budúcnosť aj našich detí, aby mali stále v zime sneh na lyžovanie, v lete pekne na prázdniny a neupiekli sa tropickom Slnku alebo nepresedeli ich doma pre monzúnové dažde. Aby sme nemuseli nosiť vonku rúšky ako obyvatelia Tokia a Pekingu.

No a tento záväzok sa u nás prejavil v roku 2009 prijatím zákona č. 309/2009 o podpore OZE a KVET. Tá druhá časť zákona – podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) je trochu úchylka z OZE, lebo vďaka nej sa podporuje a spaľovanie uhlia a zemného plynu – to nie je OZE. Ale čo už.

A tak sme sa dostali k jadru problému OZE – ich nasadenie a prevádzka bola dosť drahá záležitosť. Išlo o obrovskú sumu, ktorú náš štát namal.

Ekonomický rozmer energetiky a OZE

Ročne sa na Slovensku spotrebuje okolo 28 mil. MWh (28 TWh) elektriny. To je v koncových cenách elektriny (pre zjednodušenie počítam “iba” 100 €/MWh) 2,8 mld. €. Ak budem počítať len cenu súčasnej silovej elektriny – 30 €/MWh – je to stále 840 mil. € ročný pohyb peňazí od spotrebiteľov k výrobcom elektriny. A v našom záväzku 20-20-20 je to presunúť ročne 129,4 mil. € z klasickej výroby do OZE výroby. Ak by sme to pozerali cez prizmu koncovej ceny elektriny tak to číslo je dokonca 431,2 mel. € ročne.

Za obdobie rokov 2009 až 2020 by pri lineárnom zvyšovaní podielu OZE bolo potreba vyrobiť 23,7 mil MWh (23,7 TWh) elektriny. Pri súčasnej cene silovej elektriny je to 711,5 mil. €. Lenže ten záväzok neznel do 2020 a potom už netreba nič. Bolo to o dosiahnutí a aspoň zotrvaní. A energetické investície sa robia na 20 až 30 rokov. Takže vidno, že do OZE bolo potreba nainvestovať miliardy €.

OZE v čase schválenia zákona – rok 2009 – boli drahá technológia. V roku 2008 stála silová elektrina na burze aj 90 €/MWh, v roku 2009 klesla burzová cena na približne 50 €/MWh.

Investícia štátu alebo súkromníkov?

A Slovensko vtedy čakala úloha investovať do rozvoja OZE stovky miliónov. 15,4 % do roku 2020 bolo potrebné začať riešiť investíciami, na ktoré štátny rozpočet nemal.

No a tak sa štát rozhodol, že o túto investíciu požiada súkromný sektor. Preto sa do zákona o podpore dostal princíp, že ak niekto postaví svoju vlastnú privátnu elektráreň na OZE, tak mu to štát zaplatí v splátkach. Jedna možnosť splátok by bola cez dane (peniaze občanov a firiem). Ale to by negatívnym spôsobom ovplyvnilo deficit verejných financií. Tu sme na tom už aj tak špatne a žijeme na dlh. Druhá možnosť by bola cez angažovanie finančného sektora priamo – vytvorenie štátnych garancií na súkromné úvery. To je však skoro to isté – negatívny dopad na deficit.

No nakoniec vedenie štátu prišlo na jednoduchší spôsob – zobrať to priamo od spotrebiteľov, cez zložku koncovej ceny elektriny. Vymyslel sa režim výkupnej ceny elektriny z OZE a KVET, skladajúci sa z doplatku (akéhosi zeleného bonusu za OZE výrobu) a povinného výkupu samotnej elektriny (výkup elektriny na straty vo vedení). Samotný prenos na koncové ceny je cez TPS – Tarifa za prevádzky systému.

Obdobie splácania týchto súkromných investícií do OZE sa naši zákonodárci rozhodli nastaviť na 15 rokov. Výroba elektriny v OZE elektriny musí zaplatiť je stavbu a prevádzku do 15 rokov.

V zákone nastavili aj určité regulačné mechanizmy, tak aby ten rozvoj nebol taký prekotný a nekontrolovateľný ako napr. v Čechách. Bohužiaľ viaceré reguláčné nástroje zostali nevyužité, alebo sa využili tak slovensky, len v niektorých prípadoch – selektívne.

Slováci nainvestovali do OZE hrubo cez 2 mld. €

V rokoch 2009 až 2011 sa na základe zákonného rámca zrealizovalo a pripojilo okolo 500 MW fotovoltických elektrární (FVE). Cez 420 ich je na voľnej ploche a s výkonom okolo 1 MW. 37 FVE je nad 1 MW – tie dostali povolenie od MH SR a osvedčenie od SEPS a.s. (vtedy podmienka na realizáciu nad 1 MW). Ostatné pod 1 MW, lebo nebolo túto tortúru pri takom výkone absolvovať. Zrealizovalo sa cez 100 MW bioplynových staníc, vyrábajúcich elektrinu aj teplo. No a aj množstvo malých elektrárni, niektoré sa zrekonštruovali, iné postavilo nové.

Vďaka rozšíreniu zákona z OZE aj na KVET vzniklo množstvo menších teplární, ktoré vyrábajú aj elektrinu. Iné sa rekonštruovali, tak aby zákonu a podpore podliehali.

FVE v roku 2009 a prvej polovine roku 2010 mala investičnú cenu približne 4 €/Wp – pre 1 MW výkonu teda okolo 4 mil. €. Táto cena síce začala klesať, ale v záveru roku 2010 dokonca mierne stúpla – na trhu bol nedostatok komponentov. V roku 2011 začala už inštalačná cena strmo klesať. Z počiatočných 3,5 €/Wp (1Q roku 2011) až k cene niečo cez 2 €/Wp na konci roku. Pád cien pokračoval až do dnešných dní. V roku 2015 a 2016 nie je problém postaviť 1 MW za menej ako 1 mil. €.

Ak si to opäť premietneme do celkových čísiel, tak v rokoch 2009 a 2010 sa postavilo ku 230 MW FVE s cenou okolo 4 mil. €/MWp. Teda okolo 900 mil. € investícií. Rok 2011 bol iba polovičný pre pozemné inštalácie (od 1. 7. 2011 sa môže stavať FV iba na budovách) ale aj tak sa nainštalovalo do 270 MW FVE. Pri cenách okolo 3 €/Wp – viac ako 800 mil. € súkromných investícií. 

Bioplynky sa v čase ich najväčšieho nárastu stavali v cenách 3 až 5 mil. €/MW. Pri ich celkovom výkone nad 110 MW sa do tohto odvetvia vložilo viac ako 400 mil. € privátnych financií. U MVE (malých vodných elektrárni) je ťažšie určiť celkovú sumárnu investíciu, lebo časť boli rekonštrukcie, časť nové inštaláciu. Odhad investovaných peňazí je cez 150 mil. €. 

KVET je mimo rámec tohto článku, ale aj tieto investície platíme cez podpornú schému – cez TPS.

Ak si zoberieme sumár – do OZE súkromníci v prospech slovenského záväzku “vrazili” cez 2 mld. €. FVE 900 a 800, bioplyn 400 a MVE 150, dokopy 2,25 mld. €. Pričom im štát sľúbil, že im to bude aj s primeraným ziskom vrátené. Vrátené do 15 rokov fungovania.

Potiaľ by to bol príbeh ako kdekoľvek inde – štát vytvoril investičné rámce, ľudia investovali, investície sa vracajú, po ich splatení je ciel splnený a všetci spokojení. Ale dostali sme sa do niečoho, čo vedenie štátu (asi) nepredpokladalo. Zmeny na trhu boli iné a rýchlejšie ako sa dalo čo i len predpokladať. A podpora OZE začala z faktúr za elektrinu “trčať” viac ako sa zdalo a ako by bolo možné voličovi prijateľne vysvetliť.

Keď sa záväzok štátu stane nepriateľom

Totou kapitolou sa dostávame k záveru a bohužiaľ aj k politike. Od začiatku článku je účelom ukázať súvislosti v inom svetle, snažím sa celý článok aj držať apolitický, a aj teraz je zámerom, len ukázať, že to bol stále ten istý politický smer, kto zákon prijal a svoj záväzok preniesol na súkromné financie, ako aj ten kto dnes najviac tlačí proti podpore OZE. Bola to strana Smer-SD, ktorá v koalícii roku 2009 prijala zákon v jeho pôvodnom znení. Bola to jednofarebná vláda Smer-SD, ktorá do novely tohto zákona vniesla najreštriktívnejšie zásahy. A v súčasnosti v inej koalícii je to Smer-SD, ktorý hovorí o zlej podpore OZE. Trikrát ten istý premier.

Tá istá strana nominovala a udržuje vo vedení úradu zodpovedného za nediskriminačnú reguláciu v energetike jej predsedu. Toho, ktorému už bolo dokázané porušenie Ústavy SR. Toho, ktorý sa verejne vyjadrí, že niektorý zo zdrojov energie (v tomto prípade OZE) je zlý a nič nerieši – pričom má nediskriminačne regulovať, nie sa vyjadrovať a politikárčiť. Šéf úradu, ktorý jediný je zodpovedný za nastavenie podpory cez onu TPS a úradu, ktorý jediný je zodpovedný za výpočet a stanovovanie cien energie, vrátane cien výkupu z rôznych podporovaných zdrojov (OZE aj KVET). Toho, ktorý teraz hovorí o zle nastavenej podpore OZE. Pričom sú to jeho výpočty podpory a cien. Predseda úradu podpísal každú cenovú vyhlášku alebo výnos, od doby začatia podpory OZE a KVET.

V čase lákania týchto investícií nastavili pravidlá (MH SR ako predkladateľ zákonov, NR SR ako schvalovateľ a ÚRSO ako ten, ktorý počítal a stanovoval ceny výkupu a TPS), nastavili ich výrobcom, povinným odberateľom tejto elektriny (regionálne distribučky) a aj spotrebiteľom, ktorým v konečnom dôsledku bolo stanovené tento smer a realizáciu investícií zaplatiť. A keď vďaka jedinému regulačnému orgánu začal článkom v strede – distribučkám – vznikať deficit, tak sa tento úrad rozhodol použiť aj protiústavné metódy na ich sanáciu – platba TPS a TSS za vlastnú spotrebu z výroby elektriny, G-komponent aj stratu podpory v roku 2015 a ďalej.

To, že podpora OZE bola nutná na to aby sa technológia dostala na cenovú úroveň, ktorá nevyžaduje finančnú podporu je jasné. To, že aj Slovensko sa stalo súčasťou tohto trendu je chvályhodné. Čakať na to až iní tú cestu prešľapú, by síce bolo možné, ale nie správne.

To, že OZE na koncovú cenu elektriny nemá v konečnej cene negatívny vplyv sme si ukázali v inom článku (Skutočne OZE zdražuje elektrinu?).

Smutný záver je, že sme urobili investíciu cez 2 mld. €, do oblasti sa prilákalo množstvo odborníkov, ľudí z iných oborov. A potom sme otočili kormidlo smerovania energetiky proti OZE. Namiesto toho aby sme chytili tento trend a začali sa mu poriadne venovať, tak ku nám lákame na desať a stámiliónové stimuly montovne aut. Namiesto toho aby sme náš štát držali na špičke pokroku, tak sa z našej republiky snažíme urobiť konkurenciu Číne v lacnom a (prepáčte) skoro bezduchom montovaní.

Tento obrat proti OZE ale nebol spôsobený tými investormi, ale čisto len zlou prácou pri výpočtoch a nastaveniach. A keď sa začali čísla vyjasňovať, namiesto toho aby sa poctivo povedalo, že takáto zmena niečo stojí, že podpora bola a je zle nastavená, a že nie je pravda, že zvyšuje koncovú cenu elektriny, tak sa začalo do OZE a ich vlastníkov kopať ako do niekoho kto okráda poctivých spotrebiteľov.

Aby som to uzavrel aspoň trochu pozitívne – aj vďake nášmu prispeniu, sú OZE dnes tak, kde sa mali dostať. Ich cena je na a pod úrovňou tých “klasických” zdrojov. Dnešné nové zdroje nepotrebujú v zásade tú “starú” finančnú podporu. A energetické trendy sa dostali do roviny, že až tak veľmi nezáleží na tom aké si regulátor vypočítava výkupné ceny. Skoro každý si môže pre svoju potrebu realizovať svoj zdroj elektriny z OZE. A bude ešte lepšie. Je len na predstaviteľoch štátu či tento trend využijú pre rozvoj republiky alebo zostane to iba na obyvateľoch a firmách.

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.