Malá zmena pohľadu, veľmi zaujímavé výsledky

Vo štvrtok a piatok som bol zasa služobne v Bratislave, na tom by nebolo nič neobvyklé. Do Bratislavy chodím často a tiež tak chodí obrovské množstvo ľudí. Len tentokrát sa mi udial zaujímavý dvojitý “AHA” efekt, s ktorým sa vám v tomto článku podelím. Hneď na začiatku vás chcem poprosiť aby ste príspevok čítali s veľkou dávkou humoru, tak ako je zamýšľaný. Účelom nie je niekoho uraziť, jeho účelom je ukázať aj iný pohľad.

Ako som oznámil v perexe (ako sa v novinách a dnes aj blogoch hovorí úvodu) bol som dva dni vycestovaný v Bratislave. To nie je nič neobvyklé. Nič neobvyklé, vo všeobecnosti, nie je ani to, že som išiel vlakom. Ten sa v poslednom roku snažím využívať stále častejšie. Ísť vlakom má nesporne viacero zaujímavých pozitív, ale cestu treba viac plánovať a pripraviť, lebo následné presúvanie v Bratislave je zložitejšie ako len skočiť do auta a ísť na druhý koniec mesta. Tentokrát plánovanie bolo jednoduchšie, lebo som mal menej bodov na programe. O termíne rozhodla účasť na konferencii “UDRŽATEĽNOSŤ V ARCHITEKTÚRE A VO VÝSTAVBE s hlavnou témou: Smart princípy: teória verzus realita“. Tú usporiadala Slovenská rada pre zelené budovy a Vydavateľstvo Eurostav. Druhým nemenej dôležitým bodom bol podpis zmluvy s NR SR o zabezpečení služieb asistenta poslanca NR SR. A následne, už aj formálne ako asistent, stretnutie s “mojim” poslancom – Karolom Galekom. Taktiež som mal ešte stretnutie, s výrobcom elektriny, k zabezpečeniu ďalších podkladov pre práci na alternatívnej energetickej politike. V neposlednej rade som mal zaujímavé stretnutie so koučom (s koučkou znie strašne, ale správne by som mal napísať v ženskom rode).

V čom spočíval prvý “AHA efekt”

Dopravu v Bratislave je človek nútený riešiť a plánovať inak, keď je tam autom ako keď ide vlakom. Treba viac využívať verejnú dopravu, taxi alebo aj vlastné nohy. Na a práve s cestou pešo sa spája prvý AHA efekt. To je vlastne také náhle pochopenie, alebo zmena pohľadu. V piatok som si chcel kúpiť knihu “Solárna stratégia udržateľného mesta“. Tá sa predáva na Fakulte architektúry STÚ a ďalšie stretnutie som mal v Eurovei, ktorá je asi 15 minút pešo. Našťastie som mal dosť času a mestskou dopravou by to podľa cestovného poriadku na CP.sk trvalo približne rovnako (ďakujem serveru a prevádzkovateľovi za túto neoceniteľnú službu pre nás mimo bratislavských). Tak som sa vydal južným smerom a po ceste som si uvedomil, že Bratislava je aj krásna.

Ba1604-1sMedzi nami mimo bratislavskými koluje (možno hlúpy) vtip, ktorý pre niektorých z hlavného mesta môže byť trochu urážlivý: “Viete aký je najkrajší pohľad na Bratislavu? – Zo spätného zrkadla v aute.”. A tým, že pre mňa skoro každá cesta znamenala najmä množstvo náročných rokovaní a ešte náročnejšieho kľučkovania autom, tak som za tie dlhé roky návštev moc Bratislavu ani nevidel. A keď človek odchádza po náročnom dni konečne domov, tak ten pohľad je fakt dobrý – “hurá, mám to za sebou, nenabúral som, nebol som nabúraný a všade sa mi podarilo zaparkovať…”. Ale tým, že moja pešia cesta viedla aj po uličkách, kde by som sa inak autom nemal dôvod dostať, tak som Bratislavu uvidel inak. Má kopú uličiek s nádhernými domami, obchodíkmi a prosto atmosférou.

No a s pochopením, že Bratislava môže byť aj pekné mesto mi došlo, že na takéto pochopenie je potreba zmeniť zaužívané návyky, rituály. Treba obetovať nejaké pohodlie (v tomto prípade dokonca zdanlivé – ísť vlakom je jednoduchšie). A takáto zmena prinesie zaujímavú odmenu.

A teraz prišiel ten spomínaný AHA efekt – keď sa vymení kvantita za kvalitu, zrazu veci majú iný výzor, inú hodnotu. Človek urobí dokonca viac, a je menej unavený a viacej spokojený.

AHA efekt pre energetiku a OZE

Práve rozmýšľaní o tomto malom článočku o zmene pohľadu na Bratislavu mi došlo, že ono to má vlastne silnú analógiu s pohľadom na klasickú energetiku a možnosti značne väčšieho využitia OZE. Za desiatky rokov budovania toho čo sa dnes nazýva “klasická energetika”, sme si zvykli, na to, že potrebujeme elektrárne. A prosto sa nám vžil pohľad, že pre náš život potrebujeme veľa energie a teda aj elektrárne musia byť veľké. Na kabeláž vysokého a ešte vyššieho napätia sme si zvykli. To že elektrina ide je pre nás samozrejmé, že sa svieti ihneď po “šťuknutí” vypínača je také samozrejmé ako to že z kohútika ide pitná voda, alebo že internet prosto “je”.

Elektrina a iné energie má pre mnohých “iba” cenu, ktorá je na faktúre a tá chodí iba raz za rok. Lenže tak to prosto nie je. Pre pravidelných čitateľov tohto webu nie je novinka, že v cene elektriny sú ukryté náklady, ktoré so samotnou výrobou, prenosom, distribúciou a dodávkou nesúvisia. Ale tiež asi viete že je tam kopa nákladov spojených s elektrinu chýba.

Naviac je tam podpora rozvoja OZE, ale aj udržanie baníctva v jednej “malej” časti Slovenska. Chýba tam ale značná časť likvidácie už nepoužívaných zdrojov (najmä tých jadrových), ale aj výstavba (dostavba) nových zdrojov. Málokto si uvedomuje, že aj tie existujúce vodné, tepelné alebo jadrové sme museli zaplatiť. Len sa budovali v iných časoch a zo “štátneho”. Cena elektriny (asi) vtedy vôbec neodrážala jej skutočné náklady. Ja si tie časy pamätám, ale elektrina a jej cena ma nezaujímala. Ale príklad som videl vlani na Kube – tam pre občanov je cena elektriny skoro nulová, takisto ako je tam veľmi lacné jedlo a vraj aj bývanie. Ale zasa ich platy sú veľmi malé. Štát zamestnancom dáva málo, lebo si rovno berie na krytie lacného života.

Ale treba si uvedomiť, že výstavbu elektrární, ich prevádzku a aj následnú likvidáciu vždy zaplatí odberateľ. A v konečnom dôsledku je jedno či je to v cene elektriny, cez nevyplatené dividendy štátu, cez Národný jadrový fond, alebo cez EU dotácie. Všetky menované zdroje financií musí vytvoriť človek a firma. Štát (a EU vôbec) nemá veľa možností ako zarábať. A dane a pokuty neberiem ako reálne zarábanie.

Dám to na zjednodušenom príklade dostavby 3. a 4. bloku Mochoviec. Prvá časť sa začala stavať ešte v minulom režime (1987) a teda z daní. Potom sa zmenilo takmer všetko a na dlhý čas sa stavba zastavila. Po jej opätovnom “naštartovaní” došlo k dohode, že dokončenie sa bude financovať z dividend majiteľa stavby – Slovenských elektrární a.s. Tam je Slovensko stále 34 % majiteľom. A teda nielen že súkromný vlastník SE a.s. (ešte chvíľu len taliansky ENEL) nebude mať vyplatené dividendy – ani štát nedostane časť svojho možného príjmu. A teda na krytie svojich nutných výdavkov musí hľadať iné zdroje (napr. dane).

Malá vsuvka o 3. a 4. bloku JE Mochovce nemá slúžiť ako odmietanie jadrovej energie alebo ako kritika spôsobu financovania. Je to len konštatovanie a súčasne ukážka zložitosti energetiky a vplyvov na cenu elektriny.

No a teraz keď na energetiku použijem tú zmenu paradigmy – poučenie z toho predchádzajúceho AHA efektu – alebo paralelu (je jedno ako sa to nazve), tak aj tu je potreba nahradiť (doplniť) kvantitu kvalitou. Nie len sa zamerať na to, že potrebujeme 28,5 TWh elektriny. Riešiť aj aké má táto energia pôvod, výrobu a kde a prečo sa spotrebuje – široké dôsledky a príčiny. Ropa sa ťaží, preváža, spracováva, … Zemný plyn, uhlie, Urán, a iné jadrové materiály sú na tom podobne. Ale aj tie obnoviteľné zdroje využívajú technológie, ktoré sa museli vyrobiť. Nerozmýšľať o Slnku, vode, biomase v malom a z pohľadu domácnosti. Dá sa to v celospoločenskom meradle.

Častou námietkou býva, že na výrobu technológií OZE potrebujeme tú “špinavú”, klasickú energetiku. A je to pravda. Ale treba sa pozrieť hlbšie do minulosti – používali sme len obnoviteľnú energiu na to aby sa postavili prvé bane, zlievárne, oceliarne a aj z časti tepelné elektrárne. Postupne sme OZE nahradili “klasickou” energetikou a teraz je čas aby začala vracať “pôžičku” a pomohla návratu OZE tam, kde mala z nejakej (veľkej) časti zostať.

Malé dodatky

Ba1604-2s Aby som o Bratislave nebol teraz “len” pozitívny. Tuto je ukážka toho koľko je v Bratislave pre niektorých 1,5 m voľného priestoru na chodníku. Šofér tohto autíčka asi nikdy nešiel s kočíkom alebo na invalidnom vozíku. A dokonca aj dve osoby oproti sebe by to nemali jednoduché. Keď idem do hlavného mesta autom, tak by som si nedovolil takto parkovať. Jeden dôvod je ten, že by som sa bál, či po návrate tam ešte auto budem mať (kvôli odťahovke, kto by už kradol staršiu Fábiu HTP:-), ale aj pre to, že by mi svedomie nedalo nechať tak malý priestor ostatným.

Pri hľadaní oficiálneho významu AHA efektu som opätovne narazil na to, že slovenská wikipédia je značne stručnejšia ako česká – no veď ich porovnajte: CZ cs.wikipedia.org/wiki/Aha_efekt a SK sk.wikipedia.org/wiki/Aha_efekt. Keďže je wikipédia voľný zdroj a závisí na podpore – prosím tých čo majú čo povedať pri jednotlivých heslách aby sa prihlásili a podelili o svoje vedomosti – pomôže to ostatným.

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.