Kam sa stratila necelá miliarda?

Obnoviteľné zdroje energie sú tradične obviňované zo zdražení elektriny. Veď sú na Slovensku platené priamo v cene elektriny cez TPS. A tá od roku 2008 stúpla z pôvodných 4 €/MWh na súčasných 22 €/MWh. Veľmi rado sa však zamĺča, že v rovnakom období klesla samotná cena silovej elektriny, z vtedy obchodovaných cca. 90 €/MWh, na súčasných menej ako 35 €/MWh. Poďme sa pozrieť na detaily.

Zmena ceny silovej elektriny za obdobie používania OZE na Slovensku

Elektrina sa obchoduje dvoma zásadnými spôsobmi – dlhodobými (do troch rokov) kontraktami a “zvyšok” na burze.  Malá časť sa ešte rieši špeciálnymi zmluvami – u nás napr. Slovalco, ale to sú tak špecializované zmluvy, že sú tajnejšie ako tajné.

Na začiatok si pomôžem citátmi z rozhovoru Hospodárských novín s novým generálnym riaditeľom Slovenských elektrární Nicolom Cotugnom (seas.sk/clanok/slovenske-elektrarne-ziadaju-odskodnenie-za-gabcikovo):

HN: Ako sa vyrovnávate s padajúcimi cenami elektriny?

N. Cotugno: Prepad trhu je celoeurópskym javom. Je to dôsledok nástupu obnoviteľných zdrojov energie. Regulované zdroje s pevnými cenami ponúkajú denne množstvo energie, napríklad v Nemecku pokrývajú obnoviteľné zdroje až 30 % trhu. …

A druhý dotaz:

HN: Predsa len, zníženie ceny z 90 na 30 eur za MWh musí otriasť každým podnikom…

N. Cotugno: Uvediem jeden príklad za všetky. Jadrové bloky v Mochovciach a Bohuniciach sú dnes schopné produkovať takmer 14 TWh energie, kým v roku 2006 vyrobili 10 TWh. Kratšie odstávky, efektívnejšia a spoľahlivejšia výroba tu umožnili produkovať o 40 % viac energie ako pred 8 rokmi pri rovnakých nákladoch na palivo a takmer rovnakých nákladoch na údržbu. Samozrejme, pri cene 30 eur za MWh máme oveľa nižšie príjmy ako pri cene 90 eur. Ešte to musí odsúhlasiť valné zhromaždenie firmy, ale môžem vám prezradiť, že vlani sme dosiahli prevádzkový zisk 531 miliónov eur. Urobili sme všetko, čo sa dalo, aby sme znížili náklady na prevádzku a zvýšili výkon.

Na potvrdenie slov p. Cotugnu je najjednoduchšie pozrieť sa na cenu silovej elektriny na burzách, tam sú dáta verejné a dlhodobo historicky dostupné. Prvý graf je z českej produkcie: kurzy.cz/komodity/cena-elektriny…:

CZ 2008-2015

Druhý graf je z európskej burzy www.eex.com/…/power/spot-market/…:

EEX 2006-2015

 

Musím konštatovať, že generálny riaditeľ Slovenských elektrární má pravdu. Za obdobie rokov 2008 až 2015 klesla cena elektriny z 90 na 30 až 35 €/MWh.

Zmena nákladov na podporu OZE na Slovensku

Obnoviteľné zdroje energie, kombinovaná výroba elektriny a tepla, ale aj domáce baníctvo je na Slovensku riešené cez zložku koncovej ceny elektriny nazývanej tarifa za prevádzkovanie systému – TPS.

Túto tarifu určuje ÚRSO v svojich cenových rozhodnutiach. Samotný mechanizmus výberu a vyplácania je zložitý a rozoberieme ho inokedy. Tu nám stačí vedieť jeho výšku v každej faktúre za elektrinu. Úrad by mal TPS vypočítavať na základe skutočných nákladov na podporu baníctva, OZE, KVET a tiež štátnej organizácie OKTE a.s. V roku 2008 bola TPS niečo cez 4 €_MWh, následne dokonca klesla ku 2 €/MWh. Do roku 2014 sa vyšplhala na 21,82 €/MWh. Teda narástla takmer o 20 €/MWh. Lepšie je to vidieť na grafe:

TPS2008-2015

A  teda áno aj OZE prispelo k zdanlivému zvýšeniu ceny elektriny.

Kde je je teda tá chýbajúca takmer miliarda € v rozdieloch?

Začnem tou menej príjemnou správou: áno aj OZE majú vplyv na zmeny ceny elektriny – cez TPS ju navýšili o 20 €/MWh. Teraz budem pokračovať cez zdanlivo príjemnú skutočnosť: cena silovej elektriny za rovnaké obdobie klesla z cca. 90 na menej ako 35 €/MWh – teda pokles o približne 55 €/MWh. Prečo zdanlivo príjemnou? Ja to v koncovej cene nevidím.

Rozdiel medzi rastovým vplyvom (TPS) a poklesom silovej elektriny  je + 20 – 55  = -35 €/MWh. Koncová cena mala klesnúť o 35 €/MWh.  Opäť – ja to na svojich účtoch nevidím. Celoslovenská spotreba elektriny je 28,5 TWh – to je 28,5 milióna MWh. A podľa výpočtu: 28,5 x 35 = 997,5.

28 500 000 MWh x 35 €/MWh  = 997 500 000 000 €

To je skoro jedna miliarda EURO, ktoré sa malo ukázať na lacnejšej elektrine. Pre porovnanie toho čísla – štátny rozpočet Slovenskej republiky sa pohybuje v ráde 18 miliard €.

Malý dovetok

OZE a KVET nemajú len vplyv na nárast TPS a pokles silovej elektriny. Majú aj vplyv na pokles strát v distribučnom vedení. Straty sú priamo úmerné aj dĺžke prenosu elektriny. Pred nástupom OZE sme mali menej ako desať hlavných zdrojov. Aby som vymenoval najväčšie: jadrové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce, tepelné Nováky a Vojany, veľké vodne – Gabčíkovo, Liptovská Mara a Čierny Váh… Ku tomu tisíce kilometrov prenosových a distribučných vedení k spotrebiteľom po celom Slovensku. To je aj stovky kilometrov prenosov.

Po nástupe OZE sa tieto povoľovali a používajú na krytie strát vo vedení (viď § 3 ods. (1) písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z.). Ak si pozriete mapu rozloženia fotovoltík na Slovensku – je nimi pokryté celé Slovensko. Teda straty vo vedení by sa mali zmenšiť. A tým aj klesnúť ďalšia zložka ceny – poplatok za straty vo vedení.

Komentáre

comments

4 myšlienky na “Kam sa stratila necelá miliarda?

  1. Ja by som chcel len dodať, že nárast distribučných poplatkov cez stúpajúcu TPS, nie je spôsobený podporou OZE a KVET, ale spôsobom akým sa Slovensko tieto zdroje rozhodlo podporovať. Kým v Nemecku ide celá podpora zo štátneho rozpočtu, na Slovensku ide celá podpora z vrecák odberateľov elektriny. No a vrcholom je skutočnosť, že príspevok na OZE, KVET a výrobu elektriny z domáceho uhlia musia platiť aj výrobcovia, ktorí si sami elektrinu spotrebujú, bez použitia distribučnej sústavy.

    1. Súhlasím, len to už opravdu ťažko vysvetlí niekomu kto vidí iba “že fotovoltika zdražuje elektrinu”.
      Keď som na rozdiely poukázal v diskusii na sme, tam ma označili za klamára…
      Na odkazy už nereagoval:-)

  2. Článok dobrý ale výpočet je trochu pritiahnutý za vlasy..
    Cena okolo 90€ ako vidno aj z grafu bola za toto 7ročné sledované obdobie iba cca 6-7 mesiacov (predtým aj potom sa hýbala okolo 50-60€) a teda nemala taký zásadný vplyv na predajnú cenu siloviny. Rozdiel by sa mal teda porovnávať 60 – 35 = 25€ zníženie voči 20 € zvýšenie TPS.

    Naviac cena 35 eur je len aktuálna iba dnes a premietne sa do zmlúv klientom v drvivej vačšine až v roku 2016..!!
    Pričom tradičný dodávatelia majú zabetónované dodatky aj na 3 roky so starými cenami napríklad z roku 2012.

    Takýmto klientom cena siloviny teda neklesla a TPS stúpol..

    1. Máte pravdu ale len čiastočne. Trhové odhady z roku 2007 a počiatku 2008 očakávali na roky 2014 a 2015 cenu siloviny nikde okolo 100 a viac €/MWh. Dnes sme na tretine a menej odhadu.
      Na faktúrach za elektrinu je cena predaja, ktorá nemusí vôbec korelovať s cenou na burze. Napr. ja mám vysokú/nízku tarifu dnes 125/50 €/MWf rok 2012 157/58 €/MWh.
      Cieľom článku nie je komplexná analýza, ale ukázať na zavádzanie v príčine drahej elektriny. A tá určite nie je spôsobená obnoviteľnými zdrojmi.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.