Odraz súčasnej spoločenskej situácie v energetike

Tento komentár nie je prioritne o politike, i keď je s ňou priamo spojený a ovplyvnený. Nie je o Slovensku i keď je založený na dianí najmä na Slovensku. 

Začnem v dávnej histórii (kreacionistickej, nie evolučnej) – keď biblická postava Mojžiš doniesol ľuďom prvý zákonník mal iba dve dosky a na nich 10 prikázaní. Niektoré dokonca (asi) ani neboli úplné vety. Dnes nám zákonodárny zbor produkuje cez stovku zákonov (nových alebo noviel) ročne. Energetický zákon z roku 2012 má takmer 100 strán, a to dokonca ani neruší svojho predchodcu z roku 2004. Iba nahrádza jeho článok I. Originálny zákon o podpore OZE a KVET mal 15, avšak bol za dobu svojej účinnosti (2009 až 2014 = 7 rokov) novelizovaný 10 krát. Veľa razy zásadne. Ak by som klientovi odovzdal svoj produkt, ktorý by som musel viac ako raz ročne meniť, asi by nebol potešený, najmä ak by si za každú úpravu tvrdo zaplatil. Ale to nie je hlavná pointa článku.

Jedna z posledných úprav zákona o OZE je malá textová úprava v jednom odseku povinností, ktorá však môže desiatky obnoviteľných zdrojov priviesť ku krachu a určite viac ako stovke spôsobí problémy. I keď i toto je o úradnom šikane, nevhodne pochopenom texte zákona, viac o tom bude písané na SAPI.

Celú mizériu chcem poukázať na prípade Slovenských elektrárni a.s. (ďalej len SE). Treba povedať, že to nie je ich mizéria, ale sú jej priamym aktérom. V poslednej dobe sú často zdrojom na publikovanie aj v médiach kde sa často nevyskytujú. Poďme teda k detailom.

Včera sa na pôde SE udiala už druhá tohtoročná policajná razia. Pokiaľ som si vedomý, pred rokom 2014 to vôbec nebolo bežné aby polícia takto okázale vrhla do veľkej a štandardnej spoločnosti. Iba ak šlo naozaj o závažný trestný čin – spomeňme si na Elektru a p. Mečiara.

Slovensko vlastní 34 % SE, ENEL chce svoj 66 % podiel predať. Logické by teda bolo, že aj v našom celospoločenskom záujme aby ENEL predal za čo najviac, lebo aj náš podiel bude mať vyššiu hodnotu. Iba ak by sme si chceli kúpiť podiel späť – vtedy by dávalo zmysel ponižovať ich hodnotu. Ale p. premiér sa vyjadril, že my nechceme kupovať, naša priorita je dostavba EMO 3 a 4. Bohužiaľ všetky aktivity p. premiéra svedčia o opaku, vrátane nedávneho vypovedania zmluvy o Vodnej elektrárni Gabčíkovo.

Veľa sa popísalo o tom, či sa zmluva dá vypovedať, alebo nie. Či je alebo nie je nárok na odškodné. Zo strany p. premiéra aj ministra ŽP odzneli argumenty na “jasné” vypovedanie, vo výpovedi ale nie sú. SE zasa tieto argumenty rozporuje a podobne.

Mňa však zaujali dva momenty v tejto kauze: A. samotná zmluva a je minulé a prebiehajúce súdne dohry, B. účasť štátu v SE, najmä na poslednej valnej hromade v novembri 2014.

Súdne naťahovačky o nájomnú zmluvu

V článku TRENDu “Výpoveď zmluvy na Gabčíkovo môže stáť stovky miliónov” sa v závere píše:

  • Vláda Roberta Fica zmluvu spochybňovala už počas prvého funkčného obdobia, v roku 2007 ju napadla na súde a navrhovala zrušiť.
  • Celkovo sa podľa agentúry SITA vedie aktuálne dvanásť súdnych sporov ohľadne nájomnej zmluvy.

A to je ukážka tej mizérie. Od roku 2007, to je viac ako 6 rokov, nevedia súdy rozhodnúť o jednej jedinej zmluve. A to je zmluva s hodnotou stámiliónov. Ako potom môže malý podnikateľ očakávať rýchle a správne rozhodnutie v menšom probléme? Druhá vec je, že 12 súdnych sporov na jednu zmluvu? To sa aj dá? To sa žaluje každý paragraf samostatne?

Valné zhromaždenie Slovenských elektrárni a.s.

Pripomínam, že SE má iba dvoch vlastníkov ENEL a náš štát. Na stránke SE je článok o kauze VEG a tu sa píše “Generálne opravy schválené oboma akcionármi na valnom zhromaždení Slovenských elektrární 21. novembra 2014 sa budú realizovať dokonca o dva roky skôr, než bolo pôvodne dohodnuté.”

A teraz neviem, ak sa v SMER-SD nedeje nič náhodne, ako sa p. premiér niekoľkokrát vyjadril, tak potom neboli zástupcovia štátu a Smeru na valnom zhromaždení? Veď tam okrem iného bolo schválené navýšenie investície do EMO 3 a 4 o ďalších 860 miliónov €.

Záver

Celá mizéria je, že sme svedkami hier z ktorých vidíme iba čiastkové deje. Naši úradní a štátni predstavitelia (bez ohľadu na dobu, stranu a lavicu v parlamente) nemajú zväčša ako prioritu prospech Slovenska, Sloveniek a Slovákov, ale najmä svoju. Zákony sú tak komplikované, že namiesto toho aby obyvateľov chránili, sú nástrojom na šikanovanie a trestanie, tých čo si chcú “len” robiť svoju prácu – to čo vedia. A nemajú čas detailne študovať každú malú textovú zmenu z dielne parlamentu.

Tí čo majú ako hlavnú “zábavu” a zdroj vybabrávanie so zákonmi, štátom a systémov sú aj tak takmer nepostihnuteľný a zväčša majú taký zisk, že si vedia platiť právnikov aby im tieto “výhybky” zo zákonom našli a neboli postihnuteľný.

Kedy sa to zmení? Neviem, len si myslím, že dnes sa starať len o svoju robotu, firmu asi nebude stačiť. Budeme sa musieť viac starať o naše – o politiku, miestnu (mestskú a obecnú) a tiež tú veľkú. Ísť voliť, ale nie len to – aj sa volených pýtať na skladanie účtov z ich práce. Veď aj v normálnom živote keby zamestnávateľ posielal zamestnancom mesačne výplatu a o ich výsledky sa zaujímal iba raz za štyri roky asi by už takú firmu nemal.

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.