LEGISLATÍVNE A TECHNICKÉ RÁMCE FOTOVOLTIKY NA SLOVENSKU – DIEL 5

Fotovoltika sa vyvíja veľmi dynamicky, ako z pohľadu technického, tak ekonomického ale najmä legislatívneho. Zákon o podpore OZE a VÚKV sa menil doposiaľ viac ako raz do roka. 

Prvý diel tejto minisérie sa venoval histórii FV na Slovensku. V druhom dieli sme rozoberali technické spôsoby riešenia FVE/Z (fotovoltických elektrárni alebo zariadení). V treťom dieli sme sa pozreli na základné pojmy v slovenskej legislatíve a energetike. Štvrtý diel sa začal venovať legislatívnym možnostiam pripojenia FVE/Z. 

Malý úvod

Popisom dvoch štandardných možností (klasický systém s doplatkom a malý zdroj podľa § 4a zákona podpore OZE) sme vyčerpali jasne zákonom definované možnosti pripojenia fotovoltiky. V tomto pokračovaní sa vrhneme do detailov zákonov a pokúsime sa nájsť oporu pre vysvetlenie a pripojenie ostatných spôsobov: ostrovný systém, hybridný systém a nepodnikanie v energetike.

5.4 Ostrovný systém

Podľa definície z druhého dielu nie je nijako ostrovný systém pripojený do distribučnej sústavy. Aj tento fakt mu z týchto troch nasledujúcich možností dáva relatívne najjasnejšiu pozíciu zo všetkých troch. Realizáciou ostrovného systému neovplyvňujete distribučnú sústavu a teda tá na takýto systém stráca akýkoľvek vplyv. To však neznamená, že situácia je jednoduchá. Ostrovné systémy môžeme deliť na malé (alebo aj skryté) a “klasické”. Zaujímavé delenie je na systémy s doplatkom, alebo bez tejto podpory.

5.4.1 Malé ostrovné systémy

Takýto  systém často ani ne je vnímaný ako elektroenergetický zdroj, a v súvislosti s ním málokoho napadá, že sa aj na nej vzťahuje energetický zákon. Preto si dovolím znovu pripomenúť znenie častí § 2 a § 4 zákona o energetike.

V § 2 písmeno b) sa v elektroenergetike podľa odseku
1. “zariadením na výrobu elektriny rozumie zariadenie, ktoré slúži na premenu rôznych zdrojov energie na elektrinu; zahrňuje stavebnú časť a technologické zariadenie”.

Podľa § 4 “Podnikanie v energetike” je v odseku (1) jednoznačne vymedzené, že podnikaním v energetike je podľa písmena a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny. Jediné výnimky z tohto odseku sú definované v odseku (2) a (4) – výroba výlučne pre vlastnú spotrebu (a aj predaj za nákupné ceny) a malý zdroj (so špeciálnymi podmienkami).

Energetický zákon nepozná žiadny spodný limit, kedy už “premena rôznych zdrojov energie na elektrinu” nie je riešená týmto zákonom. Taktiež nerieši ani časové ohraničenie. Lepšie bude dať príklad “absurdných” situácií, ktoré ale stále vlastne patria do rámca zákona:

  • Pri školskom pokuse s ukážkou galvanického článku z dvoch kovov a citrónu dochádza k výrobe elektriny z elektrochemickej reakcie. Študenti tento pokus zrealizujú, zmerajú a rozoberú. Výkon takéhoto zdroja bol, po dobu pár minút, niekoľko miliwattov, avšak pri striktnom pohľade na zákon je to stále výroba – § 2 b) 1.
  • Kalkulačka s malý fotovoltickým panelíkom na dobíjanie a prevádzku, často mesiace zavretá v šuplíku, avšak ak sa dostane na svetlo (a nemusí ísť ani o priame slnečné) začne svoju činnosť – ide o výrobu a teda aj o zariadenie na výrobu elektriny.
  • Alternátor v automobile premieňa kinetickú energiu motora na elektrickú na dobíjanie batérií – jasne definované § 2 b) 1.
  • Záhradné svetielka s baterkou a fotovoltickým panelíkom.

Ako vidíte príklady sú úsmevné, ale zákon je striktne napísaný. Len v týchto prípadoch ide o státisíce až milióny “zariadení na výrobu elektriny”. Podľa § 2 odseku 2 zariadenia, ktoré slúžia výlučne na vlastnú spotrebu nie sú podnikanie, ale následne § 4 odsek 5 hovorí: Na osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa odseku 2 a 4, sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, podľa ktorej sú povinné v lehote do 30 dní oznámiť úradu začiatok, ukončenie a zmenu tejto činnosti. Takže v znení tejto časti zákona by každý z vyššie uvedených príkladov mal na úrad (ÚRSO) zaslať oznámenie.

Kým úplne opustíme tento extrémny a absurdný príklad pridám ešte jeden: klasická batéria využíva chemické procesy na opätovné získanie elektriny – premena rôznych zdrojov energie na elektrinu – a teda oznamovacia povinnosť. Tu  je potrebné ešte poukázať aj na časť “zmenu” – pri predaji, darovaní alebo inej zmene vlastníka baterky ide o takúto zmenu = oznamovacia povinnosť na úrad.

5.4.2 “Klasické” ostrovné systémy

Pod týmto pojmom budem chápať účelovo vytvorené systémy, ktoré slúžia na výrobu elektriny spotrebovanú ďalšou činnosťou.  Výkony sú od jednotiek wattov až po stovky kilowatt a viac. Nezáleží či je v objekte aj iná elektrická sústava, podstatné je, že tento systém je od tejto sústavy fyzicky oddelený.

Ostrovná prevádzka nie je v zákone o energetike nijak definovaná. To však neznamená, že je zakázaná. Je to činnosť legálna, len nedefinovaná jasne zákonom.

Odvodenú definíciu by sme mohli nájsť v zákone o OZE kde § 2 odsek (3) písmeno g) hovorí, že “účelne využitou elektrinou v mieste výroby potreba elektriny výrobcom elektriny, ktorý nie je pripojený k distribučnej sústave a je trvalo preukázateľne oddelený od distribučnej sústavy a ktorá pokrýva dopyt, ktorý by bol uspokojený za podmienok hospodárskej súťaže inou výrobou”.

Z tejto definície teda vychádza aj moje tvrdenie, že ostrovný systém by mal byť od inej sústavy fyzicky oddelený. Je to iná situácia ako u našich susedov. V Čechách bola (možno aj ešte je) zmienka o galvanickom oddelení. U nás je pojem trvalo preukázateľne oddelený.

Pri prijatí takto zadefinovaného ostrovného systému (výrobcu) sa nám ale otvárajú ešte dve ďalšie možnosti: výrobca, ktorý si svoj systém rieši bez akejkoľvek podpory podľa zákona o OZE, alebo ten ktorý chce byť prijímateľom doplatku.

Ostrovný systém s doplatkom

To, že zákon o OZE na podporu ostrovného systému doplatkom myslel svedčí aj § 4 odsek (1) písmeno c) ktorý hovorí o práve na doplatok … aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje (§ 3 ods. 1 písm. b) t.j. odber elektriny distribučnou sústavou). Ostrovný systém je nepripojený do RDS (žiadnej distribučnej sústavy) a tak nemôže aj elektrinu na krytie strát DS dodávať = nemôže mať podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b).

Pri zriadení tohto ostrovného systému je potreba postupovať podľa klasickej schémy výstavby OZE z kapitoly 5.1 minulého dielu. Nakoľko o vyplácanie doplatku sa podľa zákona stará RDS, je potreba ich požiadať o posúdenie dokumentácie a “funkčné skúšky”. Dostávame sa tak k paradoxu, že i napriek tomu že systém musí byť oddelený od DS, tak schvaľovanie, “pripojenie” (iba administratívne a finančné) a podporu doplatkom rieši DS (regionálna).

S týmto režimom (doplatkom) sa dostávame k ďalšiemu paradoxu: takto podporený ostrovný je jediný, ktorý je možno zriadiť do 30 kW výkona a nevzťahuje sa na neho Stop stav u RDS. Všetky tri RDS svoj Stop stav zdôvodňujú vplyvom a nebezpečím pre ich sústavu. Nakoľko ostrovný systém nie je pripojený, tieto argumenty sa naň nevzťahujú.

Je ešte treba poznamenať, že podpora podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) sa na ostrovný systém logicky nemôže vzťahovať.

Ostrovný systém bez podpory

Druhou možnosťou ostrovného systému je vôbec neriešiť podporu podľa zákona o OZE a nežiadať doplatok. V tomto prípade sa o zákon o OZE už netreba vôbec starať a stačí sa zaoberať iba energetickým zákonom. V prvom rade si myslím, že na ostrovný systém sa bez akejkoľvek pochybnosti vzťahuje § 2 odsek (2) a teda je to nepodnikanie v elektroenergetike. Ostrovný systém je vždy výlučne iba pre vlastnú spotrebu. Ako bolo uvedené vyššie, je potreba si splniť oznamovaciu povinnosť podľa § 2 odsek (5) a to je prakticky všetko.

Jediná rozporná vec je veľkosť tohto systému. Energetický zákon v § 12 stanovuje, že na výstavbu energetického zariadenia (bez ohľadu či podnikania, alebo nepodnikania) je potreba osvedčenie MH SR (odsek (2) tohto paragrafu), avšak v jeho písmene a) a b) dáva výnimky pre zariadenia do 1 MW a v prípade fotovoltiky s ešte prísnejším limitom – na streche do 100 kW. Dôsledok je, že zariadenie na budove a do 100 kW je plne legálne a štát za nemá právo jej obmedzovať. Nakoľko takýto systém nevyžaduje žiadnu podporu a neovplyvňuje ani žiadnu sústavu, nie je ani dôvod na “obštrukcie” a jediný dokument na zriadenie a prevádzku je jedna A4 – oznámenia na úrad.

5.5 Čiastkový záver

Pôvodný zámer bolo sa v tomto piatom dieli venovať všetkým trom zvyšným možnostiam pripojenia, ale samotný ostrovný systém sa “roztiahol” preto sa hybridným systémom a nepodnikaniu v energetike budem venovať v samostatnom pokračovaní.

 

Uvedená miniséria je iba informatívna a skutočnosti v ňom uvedené nie je možné považovať za právne rady. EnergiaWeb ani Pavel ŠIMON s.r.o.  nemá oprávnenie poskytovať právne poradenstvo.

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.