O tom ako sa dá pojem “informovanosť” dá zmeniť na dezinformáciu

V nedávnych dňoch a týždňoch bolo ÚRSO pranierované za netransparentnosť, napr. tu, tu a tu.

Úrad teda na kritiku odpovedal dokumentom, kde “zverejnil” svoje podklady pre výpočet ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov a KVET (na stránke ÚRSO alebo ak by to zmizlo tak tu u nás). A tu sa dostávame k podstate nadpisu. ÚRSO na čele so svojím predsedom p. Holjenčíkom síce zverejnilo podklady a tým sa akože správa transparentne. Problém je však, že tie údaje svedčia skôr o iných tendenciách ako je transparentnosť.  Z podkladov sa dajú vyčítať dve vlastnosti, ktoré môžu byť komplementárne: neznalosť, a alebo úmyselné zavádzanie.

Spôsob výpočtu ceny je stanovený vo vyhláške ÚRSO č. 221/2013 o cenovej regulácii v §7 ktorá začína v odseku (15). Algoritmus je “jasný”, avšak pre mňa málo pochopiteľný. Okrem pochopiteľnosti zásadný problém sú podkladové dáta. Lepšie povedané ich absencia.

O tieto dáta žiadala SAPI niekoľkokrát, ale neboli schopní ich získať. Dokumentom uvedeným vyššie ich úrad zverejnil. Tak teda sa na ne poďme pozrieť.

V úvodnej časti dokumentu úrad zopakoval niektoré podmienky z vyhlášky – napr. podmienky úveru. Následne sa venujú jednotlivým zdrojom. Pre slnečnú energetiku:

Referenčná cena investičných nákladov je 971 100 €/MW. Výkon zariadenia je 0,030 MW. 
Cena cca. 1 000 000 €/MW bola reálna v prvej polovine roku 2013 a skutočne muselo ísť o realizáciu minimálne jedného MW. Takéto inštalácie sa realizovali v Rumunsku, na Slovensku už dávno neboli možné. Avšak v druhej polovine roku sa EU dohodla s Čínou a cena panelov sa zvýšila o viac ako 0,10 €/W. Dnes sa dá v európskom priestore riešiť inštalácia na úrovni 1,05 až 1,1 (1 050 000 až 1 100 000 €/MW). Túto cenu prerátať výkonom 0,030 MW ukazuje na jednu z dvoch možností:
1. zámer klamať
2. neznalosť problematiky.
Neviem, čo je pre ÚRSO a teda aj nás horšie. Strešná inštalácia do 30 kW má pomerne iné nákladové položky. Neinštaluje sa VN trafo, plot, iné konštrukcie, meniče zväčša centrálne – s podstatne nižšou cenou ne jednotku výkonu. Strešné inštalácie majú výššiu realizačnú nákladovú časť – odbornejší pracovníci, často práca vo výškach a na nebezpečnom podklade. Niektoré jednorázové položky – dokumentácia, prípojka, administratíva, … – predstavujú v takejto inštalácii väčšiu časť ako v poľnej 1 MW inštalácii. Inštalačná cena sa pohybujúce do 1,5 €/W (bez DPH). Pri domových inštaláciu sa ale ceny riešia s DPH – sú to koncoví zákazníci nepodnikatelia.
Navyše úrad by mal vedieť (SAPI ho na to tiež upozornilo), že RDS (distribučky) majú STOP stav nad 10 kW výkonu. A tu sa fixné náklady prejavia ešte výraznejšie.
Účtovný odpis z investičných nákladov je počítaný na obdobie 20 rokov. 
Opäť ako vyššie, neznalosť zákonov, alebo zámer klamať. Účtovný odpis je u zariadenia maximálne 12 rokov. Na takú informáciu stačí jeden telefonát na finančné riaditeľstvo.
Režijné náklady sa do výkupnej ceny premietajú vo výške 3,5 % z hodnoty investície, v ktorých sú zahrnuté náklady na poistné.
Tento bod je v kontraste s posledným, kde sa píše, že vlastne žadne nie sú.
Nákladové úroky z úveru sú štandardne započítané ako je uvedené vyššie v texte. 
Vo všeobecnosti súhlas, avšak pre malé inštalácie (do 30 kW) znovu nereálne nakoľko (asi) žiadna banka nemá taký produkt.
Pri výrobe zo slnečnej energie s výkonom 30 kW s nákladmi na obsluhu a prevádzkovými nákladmi nie je zvažované. 
Je pravda, že obsluhu rieši majiteľ zdroja vo svojom voľnom čase, ale revízie sú povinné zo zákona a tie si neurobí výrobca sám. Každomesačná komunikácia s RDS, OKTE a niekoľkokrát do roka s ÚRSO stojí čas. A nie je opäť poctivé zo strany ÚRSO povedať, že to nič nestojí. Minimálne známky pri povinnej  poštovej komunikácii s ÚRSO.
Z veternej energie
nie je možné posúdiť relevantnosť informácií, nakoľko sa od platnosti zákona č. 309/2009 žiadný zdroj na Slovensku nepostavil. Preto takúto informáciu hodnotím ako čistú špekuláciu.
Ods. 1 písm. e) bod 2. – zo spaľovania alebo spoluspaľovania kombinovanou výrobou odpadnej biomasy ostatnej okrem obilnej slamy
Pri technológií zo spaľovania alebo spoluspaľovania kombinovanou výrobou odpadnej biomasy ostatnej okrem obilnej slamy sa počíta s 12 pracovníkmi.
Tak toto je inakšia “haluška” – neviem kde zobrali tých 12 ľudí. Ale asi zarátali aj predstavenstvo a dozornú radu.
Ods. 1 písm. e) bod 3. – zo spaľovania alebo spoluspaľovania kombinovanou výrobou obilnej slamy
Pri technológií zo spaľovania alebo spoluspaľovania kombinovanou výrobou obilnej slamy sa počíta s 22 pracovníkmi.
Prevádzkové a režijné náklady spolu sú započítané vo výške 4 700 000 €.
Okrem toho, že pri spoluspaľovaní slamy zarátali celé menšie poľnohospodárske družstvo, tak investičná cena 2,6 mil. €/MW a prevádzkové náklady 4,6 mil € za rok?
V bioplyne je zaujímavé, že zdroj 250 kW má viac ako dvojnásobnú jednotkovú cenu ako zariadenie nad 751 kW.  Avšak ri Slnku jednoducho ceny na MW prerátali výkonom 0,03 MW.
Záver: viac ako informovanosť tento dokument hodnotím ako ďalšiu dezinformačnú akciu zo strany ÚRSO. Ale čo sa čudovať, ak tento úrad bezostyšne porušuje zákony (viď G-komponent) a aj svoje vlastné vyhlášky (viď rozporové konanie k novele vyhlášky 221/2013).

Komentáre

comments

2 myšlienky na “O tom ako sa dá pojem “informovanosť” dá zmeniť na dezinformáciu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.