V čom je problém G-komponentu?

Berie Vaše peniaze

Od 1. 1. 2014 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví prostredníctvom svojej vyhlášky [1] zaviedol novú platbu za prístup do distribučnej a prenosovej sústavy, tzv. G-komponent. Podľa aktuálnych cenových rozhodnutí distribučných spoločností sa táto nová platba v prípade zariadenia na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom  1 MW pohybuje od 17 000 € do 21 000 € ročne [2].

Zavedenie G-komponentu už niekoľko mesiacov vyvoláva živú diskusiu a značný odpor zo strany výrobcov elektriny a priemyselných asociácii. Okrem množstva článkov, tlačových konferencií, rozličných podaní a žalôb bol na Ústavný súd podaný návrh skupiny 45 poslancov na začatie konania o nesúlade vyhlášky s Ústavou a so zákonom [3] a do Národnej rady SR bol predložený poslanecký návrh novely zákona o energetike[4], ktorý obmedzuje maximálnu výšku G-komponentu na sumu 0,50 €/MWh.

Znižuje zákonom garantovanú podporu

Výrobcovia elektriny majú podľa Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie [5] garantovanú podporu vo forme doplatku na obdobie 15 rokov; zákon zároveň určuje, že cena elektriny pre účely stanovenia doplatku bude počas celého uvedeného obdobia rovnaká.

Na základe Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie vznikol výrobcom elektriny nárok na podporu vo forme doplatku v presne stanovenej výške [6] na 15 rokov. Zavedením G-komponentu však dochádza k reálnemu zníženiu tejto zákonom garantovanej podpory. K zníženiu zákonom garantovanej podpory dochádza prostredníctvom podzákonnej normy (vyhlášky) bez priameho zákonného splnomocnenia na tento účel. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie podľa nášho názoru takéto obmedzenie neumožňuje.

Zasahuje do vlastníckeho práva

Nárok výrobcov elektriny na poskytnutie podpory vo forme doplatku v presne stanovenej výške po dobu 15 rokov je potrebné z právneho hľadiska považovať za vlastníctvo (majetok) chránené Ústavou a Európskym dohovorom, ktoré každému zaručujú ochranu a nedotknuteľnosť vlastníctva. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu vlastníctvo okrem iného zahŕňa aj iné majetkové hodnoty, vrátane pohľadávok, resp. iných peňažných nárokov, v prípade ktorých existuje legitímna nádej, že budú zhmotnené, resp.  konkretizované.

Podotýkame, že v súlade s Ústavou je akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Zníženie zákonom garantovanej ceny elektriny a teda aj podpory vo forme doplatku, prostredníctvom zavedenia dodatočnej platby za prístup do distribučnej sústavy, je z tohto hľadiska potrebné považovať za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva výrobcov elektriny.

Porušuje princíp právnej istoty

Ústavný princíp právnej istoty, ako imanentný znak demokratického a právneho štátu, chráni každého pred svojvoľným a bezdôvodným zásahom štátnej moci, ktorým dochádza k zrušeniu, prípadne zhoršeniu nadobudnutých práv alebo právneho postavenia.

Svojvoľné a neopodstatnené zníženie podpory vo forme doplatku, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná zákonom na 15 rokov, výrazným spôsobom zhoršuje právne postavenie výrobcov elektriny, vnáša neistotu do právnych vzťahov a podnikateľského prostredia a z tohto pohľadu porušuje ústavný princíp právnej istoty.

Prekračuje medze dané zákonom

Pri vydávaní vyhlášky je Úrad viazaný rámcom cenovej regulácie stanoveným v Zákone o regulácii v sieťových odvetviach [7]; rovnako je viazaný ostatnými zákonmi a Ústavou.

V súlade so Zákonom o regulácii v sieťových odvetviach môžu byť predmetom cenovej regulácie len ceny za tovary a služby v sieťových odvetviach. G-komponent však nie je možné považovať za cenu (svojou podstatou má oveľa bližšie k poplatku), nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky ceny ako odplaty za dodaný tovar alebo poskytnutú službu.

Cenovej regulácii môže podliehať výlučne prístup do distribučnej sústavy a distribúcia elektriny, ktoré sa uskutočňujú na zmluvnom základe. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach predpokladá poskytovanie služby prístupu a distribúcie elektriny iba v prípadoch, keď má výrobca elektriny uzavretú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny. Iba na základe takejto zmluvy môže výrobca elektriny využívať distribučnú sústavu na účely distribúcie elektriny za cenu, ktorá podlieha cenovej regulácii. G-komponent sa však vzťahuje aj na výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzatvorenú zmluvu o prístupe a distribúcii elektriny a služby prístupu a distribúcie vôbec nevyužívajú.

Navyše, podľa Ústavy je možné zaviesť nový poplatok podzákonnou normou iba v prípade, ak zákon zavedenie takéhoto poplatku výslovne umožňuje. Podotýkame, že Zákon o regulácii v sieťových odvetviach neumožňuje zavádzanie nových poplatkov.

Bol prijatý v skrátenom pripomienkovom konaní

Vyhláška bola prijatá v skrátenom pripomienkovom konaní a to aj napriek tomu, že na skrátenie lehoty na podanie pripomienok, neboli podľa nášho názoru splnené požadované podmienky[8].

Pri prijímaní všeobecne záväzných právnych noriem je potrebné plne rešpektovať ústavné princípy vzťahujúce sa na normotvorný proces, ktoré občanom, ako adresátom právnych noriem, zaručujú jednak právo byť informovaní o priebehu normotvorného procesu, ako aj právo vyjadrovať sa k predkladaným návrhom právnych predpisov.

Svojvoľné skrátenie pripomienkového konania podstatným spôsobom obmedzuje právo verejnosti participovať na normotvornom procese a z tohto hľadiska je v rozpore so základnými ústavnými princípmi.

Diskriminuje medzi výrobcami elektriny

Ústavný princíp rovnosti zakazuje, aby sa so subjektmi v rovnakej alebo porovnateľnej situácii zaobchádzalo rozdielne bez toho, aby existovali objektívne a rozumné dôvody na uplatnenie rozdielneho prístupu.

Vyhláška spôsobuje diskrimináciu medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy a výrobcami elektriny pripojenými do prenosovej sústavy. V prípade výrobcov elektriny pripojených do distribučnej sústavy je totiž výška platby až 40 násobne vyššia [9].

Vyhláška spôsobuje diskrimináciu aj medzi výrobcami elektriny pripojenými do distribučnej sústavy; výška platby je totiž rozdielna v závislosti od použitého zdroja energie. V prípade zariadení na výrobu elektriny z vodnej energie sa G-komponent dokonca vôbec neaplikuje.

Z uvedeného pohľadu vyhláška porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez relevantného dôvodu zvýhodňuje určitú skupinu výrobcov elektriny pred inými skupinami výrobcov elektriny.

Zavedenie G-komponentu spochybňuje princípy, na ktorých stoja základy moderného demokratického a právneho štátu. Rešpektovanie týchto princípov je nevyhnutné pre zachovanie vlády práva a ochranu základných práv a slobôd. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa s problémom G-komponentu popasujú naše súdy a zákonodarcovia.

Autor:

 

Mgr. ICLic. Pavol Poláček, LL.M., M.A. | partner a konateľ

 

advokátska kancelária SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o.
Mobil: +421 908 625 242
E-mail: PPolacek@semancinpolacek.sk

Viac informácii o autorovi môžete nájsť TU.
www.semancinpolacek.sk


[1] Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 221/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike zo dňa 11. 7. 2013. Úplné znenie vyhlášky môžete nájsť TU.

[2] Ročná platba za prístup do distribučnej sústavy v prípade zariadenia s inštalovaným výkonom 1 MW predstavuje sumu 16 729 € (Západoslovenská distribučná, a.s.), 17 443 € (Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s.) a 21 141 € (Východoslovenská distribučná, a.s.).

[3] Dňa 12. 3. 2014 skupina 45 poslancov Národnej rady SR predložila Ústavnému súdu návrhu na začatie konania o súlade právneho predpisu, ktorým sa domáha vyhlásenia nesúladu tých ustanovení vyhlášky, ktorými bol zavedený G-komponent, s Ústavou a zákonom. Znenie podania môžete nájsť TU.

[4] Dňa 13. 2. 2014 skupina poslancov predložila do Národnej rady SR návrh novely zákona o energetike. Znenie predloženej novely môžete nájsť TU.

[5] Zákon č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[6] Podľa § 6 ods. 1 Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa doplatok vypočíta ako rozdiel medzi cenou elektriny a cenou elektriny na straty. Ako príklad je možné uviesť zariadenie na výrobu elektriny zo slnečnej energie s inštalovaným výkonom 100 kW, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy Západoslovenskej distribúcie, a.s.. Pre takéto zariadenie bola v prvom polroku 2011 stanovená cena elektriny vo výške 387,65 € a cena elektriny na strany vo výške 54,83 €; v roku 2013 bola pre takéto zariadenie stanovená cena elektriny vo výške 119,11 € a cena elektriny na straty vo výške 49,05 EUR.

[7] Zákon č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach.

[8] Pozri čl. 13 Legislatívnych pravidiel vlády SR zo dňa 25.5.2010.

[9]  prípade zariadenia na výrobu elektriny pripojeného do prenosovej sústavy je maximálna výška platby za prístup do sústavy stanovená na sumu 0,50 €/MWh. V prípade zariadenia na výrobu elektriny zo slnečnej energie, ktoré je pripojené do distribučnej sústavy Východoslovenskej distribučnej, a.s. je však výška platby za prístup predstavuje stanovená na sumu 19,22 €/MWh (suma vychádza z predpokladu, že ide o zariadenie s inštalovaným výkonom 1MW, ktoré ročne vyrobí 1100 MWh elektriny).

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.