Energetika a strach

Obavy, úzkosť na jednej strane škály, panika, ochromenie strachom, smrť z ľaknutia. To všetko je strach v najrôznejších podobách. Všetko, čo človek robí, je tak či onak spojené so strachom. Strach je prirodzená emocionálna reakcia, jedna z najdôležitejších vôbec, pretože je nutná pre prežitie. V tele naštartuje fyziologické reakcie potrebné pre boj alebo útek. Strach vzniká aj vtedy, keď nemáme po celý čas všetky informácie, alebo plnohodnotnú intelektuálnu schopnosť robiť analytické rozhodnutia založené na faktoch. Ani tie však nemusia vždy stačiť…

Koľko čitateľov tohto článku fajčí, aj keď sa na škatuľkách môžu dočítať, že fajčenie spôsobuje rakovinu. Vedci urobili zaujímavý pokus. Nukleárnou magnetickou rezonanciou, ktorá dovolí nahliadnuť do mozgu a zobrazovať, ktoré centrá sa aktivujú pri myšlienkach na rôzne veci, zistili, že keď sa fajčiar pozerá na tieto varovné nápisy z cigaretových škatuliek, aktivujú sa mu centrá chuti na cigaretu! Ak hovoríme o strachu – nezdá sa vám, že sa niekedy správame iracionálne?

Fyziologické vysvetlenie

Emócie strachu sídlia v tzv. amygdale, jednej z vývojovo najstarších častí mozgu. Uchováva pamäťové stopy spojené s emocionálnymi zážitkami. Ovplyvňuje správanie pri strachu a jej výstupné dráhy smerujú hlavne do centier autonómnych funkcií v mozgovom kmeni. Reakcie na podnety spojené hlavne s nepríjemnou udalosťou sú veľmi pohotové a predbiehajú reakcie rozumové. To tiež vysvetľuje, prečo sa v prípade strachu správame mnohokrát iracionálne = nerozumne.

Veľkosť strachu

Vnímanie veľkosti rizika, čiže náš úsudok, aký veľký strach by sme mali mať z rôznych vecí, ovplyvňuje mnoho aspektov. Väčší strach máme napr. z čohokoľvek, čo je spojené s priemyslom, sa záležitosťami “umelými”, menší z produktov, o ktorých sa domnievame, že sú prírodné. Väčší strach máme i z uzatvorených rozhodovacích procesov, do ktorých nevidíme (o nás bez nás), ako z procesov, kde sa na rozhodovaní môžeme sami zúčastniť. Preto sú tak diametrálne odlišné výsledky napr. hľadania lokality úložiska jadrových odpadov v rôznych krajinách. Tam, kde od začiatku pozvú na rokovanie a rozhodovanie všetky dotknuté skupiny verejnosti, sa v závere obce bijú o to, aby úložisko mali, na rozdiel od krajín, kde sa proste len oznámi vybrané miesto. Viac sa bojíme aj v prípade, že nie sme presvedčení o výhodách. Bojíme sa žiarenia v priemysle a rádioaktívnych látok v jadrovej elektrárni, ale nie žiarenia a rádionuklidov v medicíne. V prípade elektrárne nevidíme výhodu (elektrinu – pokladáme za samozrejmosť ako vzduch), v prípade rádiofarmák si neuvedomíme, že väčšina rádionuklidov používaných v nukleárnej medicíne pre diagnostiku a pre liečenie pacientov sa vyrába vo vnútri jadrového reaktora.

Veľkosť strachu ovplyvňuje aj, ak je udalosť výnimočná alebo bežná – letecká doprava je síce na počet prepravených osôb najbezpečnejšou, ale bojíme sa lietať, pretože každá havária sa silne medializuje. Pritom o stovkách fatálnych autohavárii sa nepíše, berú sa ako bežné veci na dennom poriadku. Mediálna personifikácia robí svoje – strach z únosov rastie, ak sa objaví takýto prípad v TV, strach z vojny rastie, ak sa ukazujú obrázky ranených, strach z lekárskej chyby rastie, ak médiá informujú o takomto prípade.

Ktoré technológie sú rizikové?

Je to nôž? Veď sa ním dá zabiť! Je to rebrík? Najviac úrazov sa stane v domácnosti! Sú to zdanlivo nevinné fotovoltaické panely? V súvislosti s amatérskou inštaláciou panelov na strechy domov zistili enormný nárast úrazov… Mohli by sme pokračovať. Nič, čo človek podniká, nie je bez rizika. Výnimkou nie je ani energetika. Produkcia elektrickej energie a tepla s nehodami počíta, inak by sme sa museli vrátiť do prehistórie ľudského pokolenia. Aj tam sa pračlovek mohol ľahko zraniť, keď rozdúchaval oheň “pazúrikovým zapaľovačom”.

Položme si otázku: Keby sme boli premiérmi, ministrami zdravotníctva alebo našimi zákonodarcami, zakázali by sme používať technológiu, ktorá preukázateľne len v našej republike zabije každý rok takmer 1.000 ľudí? Takouto technológiou je napríklad osobné auto…

Porovnanie “nebezpečnosti” produkcie elektrickej energie z rôznych zdrojov

Už pred niekoľkými rokmi zadala Európska únia vypracovať štúdiu sumarizujúcu externality jednotlivých spôsobov získavania energie. Počíta náklady na produkciu elektriny so započítaním aj tzv. externých nákladov vzniknutých v celom palivovom cykle, zohľadňuje aj prípadnú zdravotnú ujmu pri tom ktorom spôsobe získania energie. Najlepší obrázok si možno urobiť z grafov zo štúdie projektu EÚ ExternE – Economic Analysis of Various Options of Electricity Generation – Taking into Account Health and Environmental Effects, autorov Nilsa Starfelta a Carl-Erika Wikdahla.

Príklady katastrof vodných elektrární:

  • 17. 8. 2009 sa v strojovni Sajano-Sušenskoj elektrárne v Rusku vibráciami uvoľnila zo svojho lôžka zle zaistená turbína, tlak vody v prívodnom kanáli ju vyrazil a mnohotonový stroj rozsekal strojovňu – 75 mŕtvych.
  • 9. 10. 1963 sa zrútila časť hory do priehrady Diga del Vajont v Taliansku – 2.117 mŕtvych.
  • V auguste 1975 sa pretrhla priehrada vodného diela Pan-Čchiao v Číne. Viac ako 27.000 ľudí zahynulo priamo na následky záplav, ďalších 145.000 na rôzne epidémie a hladomor v postihnutej oblasti.
    Príklady havárií jadrových elektrární
  • V roku 1977 havária v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku. Neboli žiadne obete ani ujma na zdraví, ani únik rádioaktivity mimo areál, ale došlo k taveniu paliva a blok museli zlikvidovať.
  • Známejšia je havária v Three Mile Island v USA v roku 1979. Ani tu neboli žiadne obete ani poškodenie zdravia, únik radiácie do okolia bol nepatrný, ale v dôsledku tavenia paliva nasledovala likvidácia bloku.
  • 26. 4. 1986 sa stala doteraz najvážnejšia jadrová havária, a to v ukrajinskom Černobyle. Zomrelo 48 zamestnancov a záchranárov, dodatočne zdokumentovali 15 smrteľných prípadov rakoviny štítnej žľazy. Svetová zdravotnícka organizácia starostlivo študovala následky a vypočítala pravdepodobnosť dodatočnej zdravotnej ujmy obyvateľstva, ktorá predstavuje len asi 2 % normálnej incidencie “prirodzených” rakovinových ochorení z iných príčin a je teda neodlíšiteľná v rámci prirodzených fluktuácií takých ochorení. Výsledkom havárie bola úplná deštrukcia bloku, avšak ďalšie reaktory v areáli pracovali ďalej, posledný uzavreli až v roku 2000. Vyvolaná radiofóbia spôsobila väčšie zdravotné ujmu než samotná havária. Zo starostlivých meraní Štátneho zdravotného ústavu v Prahe vyplýva, že podiel zo spadu z Černobyľu predstavoval v roku 1986 cca 6 % normálneho prírodného radiačného pozadia na českom území a dnes je už nemerateľný.
  • V čerstvej pamäti máme tohtoročné podujatie v japonskej Fukušime. Únik rádionuklidov bol v porovnaní s Černobyľom len desatinový. Príčinou bola vlna cunami, ktorá zničila možnosti externého napájania a chladenia bloku. Havária nemá a pravdepodobne už mať nebude žiadne obete vyvolané “jadrovou” alebo “radiačnou” príčinou, nastal však únik radiácie do ovzdušia a 3 bloky sú nenávratne zničené. Spad zostal takmer výhradne obmedzený na okolie Fukušimy. V ČR je v podstate nemerateľný, pretože hodnoty sú stotisíckrát nižšie, ako v roku 1986 po havárii v Černobyle.

Sú klasické a obnoviteľné zdroje bez rizika?

Úmrtia v uhoľných baniach (len v Číne je to cca 6.000 baníkov ročne) sú dostatočne známe, ale veľký strach nevyvolávajú. Znečistenie ovzdušia exhalátmi zo spaľovania fosílnych palív a jeho neblahý vplyv na ľudské zdravie je dostatočne zdokumentovaný, ale väčší strach nevyvoláva. Paradoxne najväčší strach dnes vyvoláva CO2, ktorý je však nielen produktom spaľovania, ale vydychujú ho aj živočíchy vrátane ľudí a ďalšie prírodné zdroje, no jeho vplyv na zemskej klímu nie je preukázateľný. Tridsaťkrát väčší účinok než oxid uhličitý má metán, základná zložka zemného plynu. Jeho únik pri ťažbe a doprave zemného plynu (straty predstavuje až 20%) strach nevzbudzuje?

A nemali by sme zabúdať ani na exhaláty z výfukov áut pri spaľovaní fosílnych palív. To sa totiž týka aj energie – energia, ktorú potrebujeme na dopravu. Odstavenie 8 z 18 nemeckých reaktorov má rovnaký efekt ako keby Nemecko vypustilo na cesty o 4,4 milióny áut viac.

Haiti kryje asi 60% svojich energetických potrieb drevným uhlím. Ide o príklad udržateľnej budúcnosti alebo nie? Nejde skôr o ekologickú katastrofu? Na Haiti už vyrúbali 98% stromového porastu. Na výrobu dreveného uhlia Haiťania teraz využívajú už aj korene stromov…

Strach z black out-u má svoj dôvod

“Verejný poriadok a bezpečnosť sú v ohrození”, konštatuje plukovník rakúskej armády v. v. Udo Ladinig v správe, ktorú si nedávno objednalo dolnorakúske vojenské velenie. Témou správy je nebezpečenstvo straty zásobovania elektrinou = black out.

Národohospodárske straty prípadného dvadsaťštyrihodinového black outu v Rakúsku analytici Energetického ústavu Lineckej Univerzity Jana Keplera vyčíslili na 875 miliónov eur. Po výpadku elektriny nastupuje veľmi rýchlo absolútny chaos. Okamžite prestane fungovať všetko – od priemyslu cez komunikačné siete až po dodávku vody. Ak mimoriadna situácia trvá dlhšie ako päť dní, nastáva dezintegrácia spoločnosti. Vláda vyhlasuje výnimočný stav. Že strach z blackout nie je planý, potvrdzuje dlhý zoznam takýchto udalostí z nedávnej minulosti. Ako príklad:

  • 20. februára 1998 – Auckland, Nový Zéland; počas 5 týždňov 60-tisíc obyvateľov bez prúdu
  • 14. augusta 2003 – severovýchod USA a Kanada; dva dni 55 miliónov obyvateľov bez prúdu, najmenej 11 obetí
  • 23. septembra 2003 – Dánsko a Švédsko; dve hodiny 5 miliónov obyvateľov bez prúdu
  • 28. septembra 2003 – Taliansko; dvanásť hodín 55 miliónov obyvateľov bez prúdu
  • 12. júla 2004 – Grécko; dvanásť hodín najmenej 5 miliónov obyvateľov bez prúdu
  • 18. augusta 2005 – Bali, Indonézia; sedem hodín, 100 miliónov obyvateľov bez prúdu
  • 27. apríla 2007 – Kolumbia; niekoľko hodín celá krajina bez prúdu
  • 8. septembra 2011 – USA a Mexiko; niekoľko hodín 5 miliónov obyvateľov bez prúdu

Potlačený strach z ľudskej hlúposti a neopatrnosti

Dalo by sa popísať mnoho stránok o úrazoch elektrickým prúdom, o nešťastiach, ktoré si privodili ľudia lezúci na a do elektrických zariadení buď z nerozumu, alebo s úmyslom kradnúť. Strach je tu potlačený furiantstvom alebo ziskuchtivosťou. Sú aj iné nehody – pády stožiarov vysokého napätia, pretrhnuté drôty, horiace transformátory. Sú nehody, ktoré vyzerajú strašidelne, pritom z hľadiska bezpečnostného sú málo významné. Často sme však svedkami, že zahorenie oleja vo vývodovom transformátore v jadrovej elektrárni je interpretované ako jadrová havária len preto, že sa na elektrárňou objavil dym.

Energetická bezpečnosť

Čo to je? Myslí sa tým bezpečnosť energetických zariadení? Je strach v spojení s energetikou len strachom z havárie energetického zariadenia? Nie, pojmom energetická bezpečnosť sa myslí zabezpečenie dodávok, aby v každom okamihu dnes i zajtra bolo energie toľko, koľko potrebujeme. S tým úzko súvisí otázka “odkiaľ budeme získavať energiu”.

Napríklad v prípade plynu sa začína s ťažbou tzv. bridlicového plynu. Plyn (metán) sprevádza aj ložiská uhlia. Dnes je podiel bridlicového plynu na celkovej ťažbe menší ako 5%, ale môže rásť. Všetko je otázkou jeho ceny na trhu a samozrejme tiež vnímanie verejnosti – vháňanie veľkého množstva piesku, vody a chemikálií do podzemia môže byť potenciálne rizikové. Ťažba je 7x drahšia ako klasická.

Uránu je dostatok. V minulých rokoch spotrebovávali jadrové elektrárne veľa jadrového paliva z iných zdrojov. Predovšetkým išlo o jadrový materiál na vojenské účely. Tieto zásoby pomaly sa pomaly míňajú, a tak zákonite dochádza k rastu ťažby uránu (ťažba však stále ešte nedosahuje výšku spotreby v jadrových reaktoroch). Zvýšená ťažba vedie k hľadaniu nových nálezísk i k výskumu nových ťažobných spôsobov a spracovania uránu. Vyťažiteľné zásoby uránu preto stále rastú.

V Európskej únii sú momentálne vo výstavbe 4 reaktory – Olkiluoto 3, Flamanville 3 a Mochovce 3, 4. Ďalšie 4 dlhodobo rozostavané reaktory plánuje dokončiť Rumunsko (Cernavoda 3, 4) a Bulharsko (Belene 1, 2). Niekoľko nových reaktorov sa plánuje vo Veľkej Británii, Francúzsku, Fínsku, Poľsku, Slovinsku, Slovenskej aj v Českej republike. Jadrové ambície štátov EÚ sú však veľmi skromné oproti plánom Číny, ktorá stavia 27 reaktorov a ďalších 171 je v rôznych fázach plánovania! Celkom je vo svete rozostavených 63 reaktorov a plánuje sa výstavba ďalších 402. Celkový inštalovaný výkon pripravovaných zdrojov prekonáva o 70% súčasný inštalovaný výkon všetkých prevádzkovaných jadrových blokov.

Bojíme sa cien energie

Obavy môžeme mať aj z ceny energie. Do roku 1970 sa cena ropy držala pod 10 USD za barel, v roku 2008 to bolo viac ako 90 USD za barel. Záver z vrcholnej schôdzky stretnutia ministrov na zasadnutí Medzinárodnej energetickej agentúry IEA v Paríži 19. 10. 2011 varuje: “Do roku 2035 sa zvýši potreba elektriny na svete o jednu tretinu, budeme preto musieť investovať do energetiky 40 triliónov dolárov (28 triliónov eur), z toho dve tretiny v rozvíjajúcich sa ekonomikách.” Ministri z 37 krajín reprezentujúcich viac ako ¾ svetovej spotreby energie sa zhodli na potrebe propagovať energetický mix všetkých dostupných zdrojov, nové prenosové trasy a rozvoj low-carbon technológií vrátane jadrových.

Miesto záveru citácia pani Dany Drábovej, predsedníčky SÚJB

“Bojíme sa jadrových elektrární, bojíme sa oxidu uhličitého, robíme poplach a paniku z rizík tak ničotných, že ich nemožno vyjadriť ani desatinným číslom, vo všetkom vyžaduje nie stopercentnú, ale tisícpercentnú bezpečnosť (ako v prípade ukladania jadrového odpadu)…

Keby sa takto mali správať naši odvážnejší predkovia, nikdy by sa neuskutočnili objaviteľské plavby, základné princípy vedy a techniky by zostali neodhalené, pretože v každom objave je obsiahnutá určitá miera rizika. Galileo Galilei musel riskovať upálenie, kapitán Cook zjedenie kanibalmi a madam Curie rakovinu – no my dnes z ich obavy ťažíme.

Čo s tým… naučiť sa znova žiť s rizikami, uznať ich za nevyhnutnú podmienku pozitívneho vývoja. Nemusíme sa po hlave vrhať do šialených nebezpečenstiev, treba len zvážiť, čo predstavuje väčšiu hrozbu: či prijatie určitej miery rizika, alebo požiadavku absolútnej bezrizikovosti a v dôsledku toho ustrnutie, úpadok a zaostane.”

Tab.1. Trvalo existujúce riziká vedúce k úmrtiu (počet úmrtí na 1 milión obyvateľov/rok)

Počet úmrtí
Prirodzené choroby 10.000
Ochorenia fajčiarov 2.000
Všetky typy nehôd okrem dopravných 500
Dopravné nehody 300
Elektrina (nehody v priemysle, službách a v domácnostiach) 20
Emisie oxidu síričitého (z elektrární spaľujúcich fosílne palivá) 3
Prírodné katastrofy 1
Jadrové elektrárne 0,1

 

Graf 1. Porovnanie “nebezpečnosti” produkcie elektrickej energie z rôznych zdrojov. Európska únia dala vypracovať štúdiu, ktorá zohľadňuje aj prípadnú zdravotnú ujmu pri tom ktorom spôsobe získania energie. Dokumentujú to grafy zo štúdie projektu EÚ ExternE – Economic Analysis of Various Options of Electricity Generation – Taking into Account Health and Environmental Effects, autorov Nilsa Starfelta a Carl-Erika Wikdahla: Stredná hodnota zdravotného rizika spojeného s využívaním rôznych energetických zdrojov v EÚ vyjadrená počtom úmrtí na TWh

 

 

 

 

Graf 2. Počet obetí havárií v elektrárňach vo svete v rokoch 1969 – 1996 prepočítaný na vyprodukovanú TWh

 

 

Graf 3. Štúdia www.caithnesswindfarms.co.uk/accidents.pdf zatiaľ zdokumentovala viac ako 1.000 havárií veterných inštalácií

 

 

Tab. 2. Kto dnes ovláda svetové ložiská ropy*

bil. ton/bil. barelov podiel v % postačí na uvedený počet rokov
Svet 188,8/1.383,2 100 46,2
Svet (vrátane roponosných pieskov)* 212,0/1.526,3 100
Saudská Arábia 36,3/264,5 17,1 72,4
Venezuela 30,4/211,2 14,3
Kanada (vrátane roponosných pieskov)** 28,3/175,2 13,3
Irán 18,8/137,0 8,9 88,4
Irak 15,5/115,0 7,3
Kuvajt 14,0/101,5 6,6

* overené zásoby ku koncu roka 2010
** roponosné piesky postačia pri dnešnej ťažbe na viac než 100 rokov
Prameň: BP

 

Tab. 3. Kto dnes ovláda svetové ložiská zemného plynu*

trilióny m3 podiel v % postačí na uvedený počet rokov
Svet 187,1 100,0 58,6
Rusko 44,8 23,9 76,0
Irán 29,8 15,8
Katar 25,3 13,5
Turkménsko 8,0 4,3

* overené zásoby ku koncu roka 2010
Prameň: BP

 

Tab. 4. Kto dnes ovláda svetové ložiská uhlia*

milióny ton podiel v % postačí na uvedený počet rokov
Svet 860.938 100,0 184
Spojené štáty 237.295 27,6 241
Rusko 157.010 18,2 496
Čína 114.500 13,3 35

* overené zásoby ku koncu roka 2010
Prameň: BP

 

Tab. 5. Kto dnes ovláda svetové ložiská uránu*

tisíc ton podiel v %
Svet 5.404 100
Austrália 1.673 31
Kazachstan 651 12
Kanada 485 9
Rusko 480 9
JAR 295 5

* overené zásoby ku koncu roka 2009
** životnosť zásob závisí od technológie reaktoru, recyklácii vyhoreného paliva a ďalších faktoroch. Pri prepracovaní vyhoreného paliva a využitia tzv. rýchlych reaktorov súčasné známe zásoby vystačia na cca 5.000 rokov.
*** zásoby uránu, ktoré možno vyťažiť s nákladmi do 130 USD/kg. Ori vyšších uvažovaných nákladoch sú zásoby vyššie.
**** súčasná spoteba uránu je približne 68.500 ton/rok
Prameň: WNA

Upozornenie: Text vyšiel  v odbornom magazíne ENERGETIKA. 

(c) energia

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.