Podpora obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku

Slovensko sa ako člen EÚ zaviazalo plniť ciele v oblasti znižovania produkcie CO2 okrem iného aj zvyšovaním podielu obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií (tzv. ciele „20-20-20“; viď Smernica č. 2009/28/ES).

Súčasný systém a jeho nedostatky

Podpora obnoviteľných zdrojov energie – OZE (vrátane kombinovanej výroby elektriny a tepla – KVET) sa zabezpečuje prostredníctvom prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy (PDS). V zmysle zákona o regulácii je PDS povinný vykupovať elektrinu z OZE/KVET na pokrytie strát v distribučnej sústave za cenu na straty a vyplácať výrobcom doplatok vo výške rozdielu medzi pevnou výkupnou cenou (priznanou danému výrobcovi na základe platnej Vyhlášky ÚRSO v dobe uvedenia zdroja do prevádzky) a cenou elektriny na straty. Doplatok sa vypláca výrobcovi na celý vyrobený objem elektriny okrem technologickej vlastnej spotreby nezávisle na množstve elektriny, ktoré dodá PDS na pokrytie strát. Náklady súvisiace s podporou OZE/KVET si PDS uplatňuje prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá by mala tieto náklady zohľadňovať. Okrem podpory OZE/KVET v sebe TPS zahŕňa aj náklady na povinný výkup elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a náklady na činnosť Operátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE). TPS by mali platiť všetci koncoví odberatelia elektriny za celkový distribuovaný objem elektriny. Vyhláška ÚRSO č. 225/2011 stanovuje spôsob výpočtu TPS a nákladov systému  zohľadnených v TPS. Proces stanovenia TPS je nasledovný:

  • (1) ÚRSO začne cenové konanie v súvislosti s poskytovaním systémových služieb v elektroenergetike a prevádzkovaním systému na nasledujúci rok a vyzve všetkých PDS na predloženie plánovaných nákladov súvisiacich s podporou OZE/KVET.
  • (2) PDS nahlásia ÚRSO plánované údaje založené na oznámeniach výrobcov o plánovanej výrobe na nasledujúci rok. V zmysle Zákona o regulácii sú výrobcovia povinní oznámiť ÚRSO a PDS uplatnenie podpory na nasledujúci rok (výkup elektriny za cenu elektriny na straty resp. doplatok a prevzatie zodpovednosti za odchýlku), spolu s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny a elektriny dodanej na straty.
  • (3) ÚRSO na základe celkových plánovaných nákladov všetkých PDS v súvislosti s OZE/KVET, nákladov na povinný výkup elektriny vyrobenej z domáceho uhlia a nákladov na činnosť OKTE určí TPS prepočítanú na jednotku koncovej spotreby elektriny na Slovensku.
  • (4) Rozdiel medzi plánovanými a skutočnými nákladmi a výnosmi súvisiacimi s TPS bude zohľadnený o 2 roky v rámci cenového konania na rok t+2. Pri dodržaní zásad stanovovania TPS by takto vzniknutý rozdiel (spôsobený skutočným objemom výroby a skutočným objemom distribúcie) mal byť relatívne malý a  započítaný pri stanovovaní TPS na rok t+2.

Podiel jednotlivých zložiek na koncovej cene elektriny pre domácnosti v roku 2013: Pre ilustráciu, podiel TPS na koncovej cene bol v roku 2009 len 1,7%. Vývoj TPS od roku 2007 do roku 2013:

2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013
TPS (EUR/MWh) 4,22 2,92 2,72 6,30 14,85 15,70 16,02

Ako systém funguje

V súčasnom systéme hrá kľúčovú úlohu PDS, cez ktorého idú finančné toky súvisiace s TPS. PDS znáša všetky náklady súvisiace s podporou OZE/KVET – vypláca výrobcom cenu elektriny na straty a cenu za doplatok na všetku vyrobenú elektrinu z OZE/KVET, plus za stanovených podmienok preberá zodpovednosť za odchýlku výrobcu elektriny z OZE/KVET. Na druhej strane je PDS prostredníctvom príslušného dodávateľa elektriny príjemcom platieb TPS od koncových odberateľov. Vzhľadom k tomu, že pri TPS platí tzv. princíp známky (všetci odberatelia na Slovensku platia rovnakú TPS bez ohľadu na to, na území ktorého PDS sa jednotlivé obnoviteľné zdroje nachádzajú a bez ohľadu na to, do ktorej distribučnej sústavy sú odberatelia pripojení a aké ma daný PDS náklady súvisiace so systémom), systém spôsobuje jednotlivým PDS rozdiely medzi výnosmi a nákladmi systému na danom distribučnom území. Pri stanovovaní TPS sa vychádza z princípu, že plánované náklady systému sa rovnajú plánovaným výnosom z TPS.  To spôsobuje, že niektorý PDS má prebytok výnosov (ak je na jeho území viac koncových odberateľov a menej výrobcov s právom podpory), a niektorý naopak vyššie náklady na podporu ako výnosy z TPS (ak je na jeho území viac výrobcov s právom podpory a menej koncových odberateľov). Tieto rozdiely medzi jednotlivými PDS vyrovnáva SEPS prostredníctvom tarify TPSSEPS (tá je pre každého PDS stanovovaná osobitne a preto PDS s prebytkom prostriedkov z TPS odvádza peniaze do SEPS a naopak subjekt s nedostatkom vyzbieraných prostriedkov tieto od SEPS dostáva). Stále však platí, že objem prostriedkov v systéme ostáva nezmenený (teda TPS x objem distribúcie koncovým zákazníkom na Slovensku) a len sa prerozdeľuje. Legenda ku schéme:

Skratka Názov Popis
TPS Tarifa za prevádzkovanie systému Tarifu platia odberatelia. Je rovnaká pre celé územie SR. Objem vyzbieraných prostriedkov závisí od distribuovaného množstva.
OV Objem vyrobenej elektriny (OZE+KVET) Množstvo elektriny vyrobenej z uvedených zdrojov na území daného prevádzkovateľa distribučnej sústavy (PDS).
OD Objem distribúcie Množstvo elektriny distribuovanej konečným odberateľom na území PDS.
OS Objem dodaný na straty Množstvo elektriny z OZE/KVET dodanej do sústavy PDS na pokrytie jeho strát. V prípade, že OS > objem strát, tak vzniká tzv. Prekup. V prípade, že OS < objem strát, tak vzniká tzv. Dokup.
TSEP Tarifa na SEPS Tarifa, ktorou sa prostredníctvom SEPSu prerozdeľujú peniaze z TPS medzi jednotlivými PDS tak, aby sa kompenzovali rozdiely medzi OV a OD na ich územiach. TSEP je určená iná pre každého PDS. TSEP > 0 pokiaľ PDS odvádza peniaze SEPS TSEP < 0 pokiaľ PDS dostáva peniaze od SEPS
CVyk Výkupná cena Výrobcovi priznaná výkupná cena za MWh elektrickej energie vyrobenej z OZE/KVET. Stanovená individuálne pre každého výrobcu v cenovom rozhodnutí ÚRSO.
CStr Cena na straty Cena za elektrinu vyrobenú z OZE/KVET, ktorá bola dodaná na pokrytie strát PDS. Určená rozhodnutím ÚRSO.
CDop Cena na doplatok Cena za doplatok pre daného výrobcu. Doplatok slúži na dorovnanie rozdielu medzi CStr a CVyk: CDop = CVyk – CStr

Nedostatky

Súčasný systém regulácie podpory OZE/KVET nie je efektívny ani dlhodobo udržateľný. Pôvodná idea využitia zelenej energie na krytie strát je vďaka štedro nastaveným výkupným cenám v minulosti a „boomu“, ktorý to spôsobilo, už dávno prekonaná. Systém nie je dostatočne transparentný a núti subjekty venovať sa činnostiam, ktoré nie sú ich primárnym záujmom, ba dokonca na hrane akceptovateľnosti legislatívy. Pozrime sa na hlavné body neefektívneho fungovania systému: 1) Výkup elektriny na krytie strát v sústave: Výroba elektriny z OZE/KVET ďaleko prevyšuje reálne straty PDS. Objem povinne vykúpenej elektriny z OZE/KVET, ktorý prevyšuje reálne straty v distribučnej sústave (prekup), je PDS oprávnený predať na dennom trhu s elektrinou za trhové ceny. Vzhľadom k obrovskému nárastu objemu vyrobenej elektriny z OZE/KVET sa objem elektriny prevyšujúci reálne straty v DS neustále zvyšuje, čo vytvára tlak na znižovanie ceny prekupu a tým na zvyšovanie nákladov systému. Posledná novela zákona 309/2009 situáciu ešte zhoršuje, pretože PDS priznáva právo predávať túto elektrinu minimálne za cenu strát. Výklad tohto ustanovenia vyvoláva veľa otázok a nejasností, keďže na druhej strane zákon nikomu neprikazuje za túto cenu elektrinu od PDS kúpiť. Je na diskusiu, či takéto ustanovenie je v súlade s vyššou legislatívou (na jednej strane povinnosť vykúpiť elektrinu z OZE/KVET a na druhej obmedzenie jej predaja). Často totiž momentálna cena na spotovom trhu je pod hranicou ceny elektriny na krytie strát stanovenej ÚRSO a teda predaj minimálne za cenu na straty by generoval PDS priamu stratu. Systém povinného výkupu elektriny z OZE/KVET nad rámec potrieb PDS na krytie reálnych strát a predaja prekupov nás zároveň privádza k druhému nedostatku… 2) Systém núti PDS vykonávať obchodné aktivity: Tým, že PDS musí umiestňovať prebytky elektriny na trhu, tak sa efektívne začína správať ako obchodník. To je v priamom rozpore s princípmi unbundlingu. Za týmto účelom bola v rámci Slovenskej legislatívy takémuto predaju udelená výnimka a nepovažuje sa za obchodovanie s elektrinou. Bez ohľadu na to, PDS sa musia venovať činnostiam, ktoré nespadajú do ich povinností v zmysle legislatívy. 3) Neprehľadnosť systému: Systém ako taký je pomerne neprehľadný. Jednotliví PDS pracujú so svojimi nákladmi a výnosmi súvisiacimi s TPS. Prehľad o celkovom systéme nemá poriadne nikto, pretože údaje sú na ÚRSO zasielané individuálne, úrad ich ďalej upravuje, peniaze sa prerozdeľujú prostredníctvom SEPS, atď. Samotné stanovovanie tarify TPS, ako ukazuje doterajšia prax, je taktiež netransparentné a systém sa stáva vysoko deficitným a núti PDS financovať ho (a tým nepriamo PDS financujú investície súkromníkov – ak predpokladáme, že majoritným vlastníkom PDS je štát, tak sa na financovaní súkromných investícii podieľajú takýmto spôsobom všetci daňovníci, keďže straty takto spôsobené znižujú príjmy štátneho rozpočtu). Pritom systém korekcie „t+2“ spôsobí do budúcna enormný tlak na výšku tarify TPS. Systém je netransparentný aj z pohľadu koncového spotrebiteľa. Zahrnutie podpory výroby elektriny z OZE/KVET pod tarifu TPS, ktorá je súčasťou distribučných poplatkov, navodzuje dojem, že príčinou zvyšovania cien elektriny je PDS. Tabuľka – podiel jednotlivých zložiek na celkovej TPS:

[EUR/MWh] 2010 2011 2012 2013
TPS – spolu 6,30 14,85 15,70 16,02
OZE 1,70 8,81 11,95 12,34 (OZE+KVET spolu)
KVET 1,41 2,24 1,44 (viď riadok vyššie)
Domáce uhlie 3,10 3,69 2,25 3,54
Činnosť OKTE 0,08 0,11 0,07 0,14

4) Výnimky, celospoločenský záujem, dopad na spoločnosť Súčasný systém umožňuje stanovovať veľkým spotrebiteľom elektriny výnimky. Pod zámienkou konkurencieschopnosti sa im odpúšťajú, alebo výrazne ponižujú platby za TPS, čím sa prenáša ešte väčší tlak na ostatných spotrebiteľov (najmä malé firmy a domácnosti), ktoré musia platiť o to vyššiu tarifu. Ešte väčším nedostatkom je takmer nulové riziko pre výrobcov. Tí majú garantovanú cenu a nenesú takmer žiadnu zodpovednosť – napríklad za odchýlku, alebo náklady na prístup do sústavy. Pritom práve volatilné zdroje (akými sú napr. fotovoltické elektrárne) spôsobujú výkyvy v sústave, a ich kompenzácia zvyšuje celkové náklady systému. Ak sa na vec pozrieme z nadhľadu, tak výnimkami nútime najzraniteľnejších spotrebiteľov platiť viac. Oslobodenie výrobcov od akýchkoľvek poplatkov zvyšuje náklady systému, ktoré musia vykryť ostatní účastníci. Deficitné stanovovanie tarify TPS zasa poškodzuje štát ako akcionára, keďže nižší zisk PDS znižuje príjmy štátneho rozpočtu. Ak sa teda bavíme o celospoločenskom záujme, tak je nevyhnutné, aby doň boli zapojené všetky subjekty rovnakou, alebo primeranou mierou.

Navrhovaný systém

Je nevyhnutné prejsť v systéme podpory OZE/KVET v súlade s medzinárodnou praxou na  centrálny výkup elektriny z OZE/KVET. Tzv. centrálny subjekt by:

  • vykupoval všetku elektrinu vyrobenú z OZE/KVET s právom podpory a vyplácal výrobcom výkupnú cenu a doplatok,
  • prostredníctvom príslušného dodávateľa elektriny by bol priamym prijímateľom TPS od koncových odberateľov, bez účasti PDS ako medzičlánku,
  • predával elektrinu na voľnom trhu,
  • poskytoval ÚRSO údaje potrebné pre stanovenie TPS.

Úlohou PDS v systéme podpory by naďalej ostala povinnosť prednostného pripojenia výrobcu do sústavy, distribúcia elektriny a poskytovanie nameraných údajov centrálnemu subjektu. PDS by nakupovala na trhu len taký objem elektriny, ktorý skutočne potrebuje na krytie strát. Celý systém by sa týmto spôsobom stal transparentnejším, ako z pohľadu koncových odberateľov, tak aj z pohľadu subjektov zapojených do systému podpory. Je taktiež nevyhnutné zabezpečiť, aby spôsob výpočtu tarify reflektoval skutočne známe údaje a nevytváral deficit, ktorý musí daný subjekt znášať na úkor výrobcov. V neposlednom rade je potrebné vyslať trhu jasný signál, ktoré zdroje a v akom rozsahu budú do budúcna podporované. Podmienky podpory musia byť stanovované tak, aby zabránili ďalšiemu nekontrolovateľnému rastu zdrojov. Samotná podpora by mohla byť limitovaná ako objemom, na ktorý sa vzťahuje, tak aj výškou ceny (napríklad prostredníctvom aukcií). Na záver, schéma – systém po novom: Autori: Branislav Sušila a Vlastimil Chaba. Obaja autori pôsobia v spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. (c) energia.sk

Komentáre

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.